Príspevky

Starostlivosť

Ako ma otázka, prečo nepoužívate medzizubnú kefku, dokáže dostať do existenčnej špirály? Jednoduchá odpoveď je, že som lenivá. Zložitá odpoveď je, že za tou lenivosťou sa zrejme skrýva veľa naučených vzorcov a presvedčení o mojej hodnote. Nikto ma nenaučil, ako sa o seba starať. Alebo že je to vôbec potrebné. Nikto mi nebol vzorom pre desaťkrokovú skincare rutinu, každodenné sprchovanie, robenie akéhokoľvek športu, jedenie ovocia a zeleniny, správne čistenie zubov, chodenie do prírody, ani pre ďalšie užitočné veci, na ktoré si teraz nespomeniem. Bola som nechaná napospas osudu a výberu cesty najmenšieho odporu. Bola som nechaná v tom, že o telo sa treba starať iba veľmi okrajovo. Bola som presvedčená o tom, že nie som dostatočne dôležitá na to, aby o mňa bolo treba dbať. Keď o mňa nedbajú ostatní, prečo by som mala ja? Nežijem pre seba, ale pre nich. Tak ak pre nich nie je dôležité, aby ma naučili, ako sa starať o svoj zovňajšok, asi to netreba. To je tá logika, s ktorou idem do hocičo...
Čítať ďalej

Opúšťanie

Zobrali ste mi otcov a mne ide vyskočiť srdce z hrude. Mám chuť spraviť niečo ostentatívne a hlúpe, ale to aj tak nikomu nepomôže. A hlavne to po mne nikto nechce. Všetci si povedia ide sa ďalej a ja nevravím, že nie, ale nemôžeme si aspoň na chvíľu priznať váhu situácie? Nejde o to, ako bude, ale ako je. Ako je mne s tým, čo sa deje tu a teraz. Lebo vy sa tvárite, že je to v pohode. Moja myseľ to neberie. Zostala som zaseknutá v utorku poobede a všetko, čo sa stalo potom, ku mne dolieha akosi skreslene. Toto sa nestalo. Toto tak proste byť nemôže. Nie je možné, aby sa zdvihla vlna odchádzania, napriek tomu, že trendy aj v iných oblastiach hlásia opak. Prepúšťa sa vo veľkom. Ľudia sú pridrahí. Peňazí je málo. Vraj. Neviem, ako je to naozaj, nemôžem si dovoliť vedieť to. Žijem vo svojej bubline, ktorá je zrelá na prasknutie. Ak sa vonkajšok vovalí dovnútra, je po mne. Je po mojom lete plnom výletov a bezstarostnosti. Vy si pôjdete na dovolenky a ja zase zostanem. Ako najväčšia hlupaňa ...
Čítať ďalej

Strana

Som zradkyňa, ktorá veľmi rýchlo prejde na druhú stranu, ak mi poskytne dostatočné množstvo pozornosti. Keď sa jedna strana rúca a druhá ponúka miesto, prečo ho neprijať? Kľudne sa stanem tvojou gumenou kačičkou, bez názoru, bez mozgu, môžeš pri mne iba vysvetľovať svoje nápady nahlas a nežiadať odo mňa nič viac ako to, že ťa budem počúvať. Vlastne mi to tak zrejme bude vyhovovať najviac. Je mi zo seba zle, fakt. Že som tak jednoducho ovplyvniteľná. Že tak ľahko prebehnem na opačnú stranu záujmu a začnem ju obhajovať. Že si nasadím okuliare ignorácie, že začnem chápať, čo chcú povedať moji niekdajší protivníci. Iba preto, lebo si ku mne sadli a spýtali sa ma na môj názor. Napriek tomu, že viem, že môj názor za nič nestojí, pretože nemám dostatočné množstvo skúseností a viem, že sa takto rútime do záhuby. Radšej budem ešte pár mesiacov zdanlivo nad vodou, pozerať, ako všetci odchádzajú, plakať nad tým, ľutovať sa, pritom to bude moja vina. Budem nadržiavať tým nesprávnym a nakoniec s ni...
Čítať ďalej

Pripomenutie

Zase sa snažíš autoritatívne zaviesť obmedzenia bez toho, aby si ich akokoľvek odkomunikoval celému tímu. A ešte aj chceš, aby som ti to schválila. Musíš sa naučiť pracovať s ľuďmi, tvoj niekdajší výrok (ktorý mám samozrejme z počutia), že nebudeš pri argumentovaní o aplikovaní zmien brať do úvahy emócie druhých ľudí, je proste hlúpy. Musíš vedieť vysvetľovať a presviedčať tým správnym spôsobom, dbajúc na všetky aspekty ľudskej psychiky. Lebo nepracuješ so strojmi, ale s cítiacimi bytosťami, ktorých názory budú podložené aj ich emóciami. Keď nás budeš tlačiť do niečoho, čo nám na prvý pohľad skomplikuje prácu a ani nám nevysvetlíš svoju motiváciu, nemáš šancu na dobré vzťahy a prijatie. Keď naše výhrady zamietaš, lebo zo svojej nadriadenej pozície môžeš, iba tým všetko zhoršuješ a dokazuješ, že na svoju pozíciu nemáš tie správne zručnosti. Nikto nehovorí, že ich nedokážeš nadobudnúť, ale proste ich zatiaľ nemáš. A musí ti to byť pripomínané. Nie že by som chcela byť tá, ktorá ti to bud...
Čítať ďalej

Odchod

Že čo vlastne chceš, že malé, nenápadné zmeny, že pozri, kam ťa toto správanie dostalo? Šibnutím čarovného prútika by som chcela zmiznúť, lebo hocičo iné by bola priveľká námaha. Ku každému nápadu na zmenu nachádzam toľko výhovoriek, prečo ho neuskutočniť, že mňa samu to už nebaví. Predstavujem si vlastný priestor, ale nedokážem opustiť ten spoločný. Predstavujem si dni plné kreatívnej práce, ale kde potom zoberiem peniaze? Potrebujem veľký dramatický útek a následné uvedomenie, že takto to už ďalej nepôjde. Ale ako spoznám ten moment, ktorý už bude cez čiaru? Hranica sa posúva, stále cúvam pred nekonečnými požiadavkami tohto sveta. Ako som u niekoho iného čítala, zdá sa tak strašne smiešne musieť chodiť do práce, keď tam vonku je šíri svet, ktorý ohuruje svojou krásou. Môcť tak sadnúť do auta a iba sa viesť. Neozývať sa niekoľko mesiacov, nikomu. Ale to sa mi nikdy nestane. Predpoklad je, že ešte dlho tu bude minimálne jedna osoba ktorá bude chcieť vedieť, kde som a čo robím, ak budem...
Čítať ďalej

Nevôľa

Keď sa mi po ceste do práce chce vracať, asi to nebude znamenať, že tam chodím rada. Snažím sa vymyslieť spôsoby, ako sa vyhnúť práci a všetky sú akurát tak hodné zavrhnutia. Neplatené voľno stojí peniaze, ktoré nedostanem ako výplatu, plus tie, ktoré treba zaplatiť zdravotnej poisťovni, PNka stojí slobodu pohybu, a výpoveď stojí čas chodenia na pohovory a na úrad práce s potvrdeniami. A samozrejme aj istotu. Dni dovolenky vybrané teraz znamenajú, že mi ich nezostane dosť na Vianoce a lekárov môžem mať iba 7 dní za rok. Vyriešil by to sabbatical, keby v tejto firme niečo také poznali. Ale na to som pri hľadaní si svojej prvej práce vôbec nemyslela. Zamestnanecké výhody? Také mi netreba. Myslela som si, že budem vďačná za rutinu, za stabilitu príjmu. Myslela som si, že mi to bude stačiť. Ale nemať ani dni dovolenky naviac, ani sick days, ani sabbatical, ani multisport kartu, ani psychológa pre zamestnancov, ani firemné raňajky, ani dni na dobrovoľníctvo, ani žiadne iné výhody, ktoré sú ...
Čítať ďalej

Nespoľahni sa

Chcem zostať, ale nechcem, aby si sa na mňa spoliehal. Lebo čokoľvek pracovné si myslíš, že som schopná urobiť, sľubujem , že nie som. Prácu beriem ako zdroj peňazí na iné aktivity v mojom živote. Mimo pracovného času chcem zabudnúť, že do nejakej práce vôbec chodím. Nechcem sa musieť príliš snažiť, nechcem vyrukovať s novými nápadmi, nechcem nič príliš meniť. To nech robia druhí. A ja sa po čase a po poriadnej dávke sťažovania nakoniec podvolím. Nechcem problémy, nechcem konfrontácie, nechcem neplatené nadčasy. Nechcem, aby bolo odo mňa očakávané čokoľvek naviac. Nechcem nič riadiť, nechcem nič vysvetľovať, nechcem musieť pochopiť nič príliš zložité. Chcem iba byť na jednom mieste 8 hodín, a potom si robiť čokoľvek uznám za vhodné. Nechcem sa stresovať nad tým, či som niečo spravila dostatočne dobre, nechcem rozmýšľať nad tým, či som niečo nepokazila. Nechcem robiť veľké zmeny alebo podstatné rozhodnutia. Iba sa im prizerať. Lebo aj tak nemám mozgovú kapacitu na to, aby som niečomu zl...
Čítať ďalej