Príspevky

Búrka

Bola ako letná búrka. Nepredvídateľná, nespútaná, s prudkými zmenami nálad. Zomlela ťa ako malého chlapca, požula, vypľula a išla ďalej. Robiť spúšť niekam inam. Z bezpečnej vzdialenosti bola fascinujúca, keď si sa však ocitol uprostred jednej z jej nálad, nezostala na tebe suchá jediná nitka. Bola vášnivá a rozorvaná a keď raz začala, musela to zo seba dostať von všetko. Až potom sa dokázala ukľudniť. Po uvoľnení nahromadeného tlaku bola krotká ako baránok. Ospalo sa potácala, akoby nechápala, že toto všetko mohla napáchať. Ale neospravedlňovala sa. Brala svoju nekontrolovateľnosť ako súčasť svojej osobnosti, bez ktorej by to už nemohla byť ona. Bola živlom, aj preto ťa to ku nej ťahalo. Len si netušil, ako veľmi ti dokáže jej živelnosť ublížiť. Bola ako letná búrka, a preto si ju musel opustiť. Tak ako všetci ostatní, ktorí prišli po tebe. Nea

Nekonečno

Obraz

Nehodná záchrany

Ono to vlastne asi dáva zmysel. Nevšímať si slabého jedinca a nechať ho na pospas osudu. Slabých predsa nechceme. Keď prejavujem svoju slabosť, väčšina ľudú odo mňa bočí, lebo je to prirodzené. Je to reflex. Prečo by sa mali zaoberať niekým, kto javí známky toho, že neprežije? Prečo by ho mali zachraňovať, keď nemá potenciál, nemá miesto v ich svete, nepasuje doň? Načo sa zaoberať chorým, zničeným, smutným jedincom, keď potrebujeme prosperovať na to, aby sme prežili? Vyčleníme tých, ktorí nevládzu a naša svorka bude silná. Ak sa budeme musieť o niekoho intenzívne starať, neprežijeme ako celok. A predsa nechceme neprežiť. Iba preto, že je tu niekto, kto nedokáže predstierať silu, kto je na dne, predsa nepotopíme sami seba. To dáva logiku, nie? Nebudeme sa zaoberať nešťastím druhých, keď máme na práci iné veci dôležité k prežitiu. Podvedome nás slabí jedinci znechucujú, lebo sú na príťaž. Aj keď sme v istých ohľadoch už pokročili, myslím, že v nás stále pretrváva niečo z toho, čo nám vra

Viedeň

Chcela by som sa raz vrátiť z výletu bez toho, aby som si kúpila čokoľvek iné ako jedlo a pitie. Vždy odvšadiaľ prídem s kopou zbytočností. Myslím, že si nimi nahrádzam ľudí. Keby bol niekto so mnou, namiesto nakupovania by sme sa rozprávali. Sadli by sme si na dvojhodinový obed. Bola som vo Viedni, a to miesto mimo centra mesta, na ktoré som išla, plné krásnych kvetín a rôznych milých zákutí, bolo fajn. Ale celý čas som si hovorila, o koľko lepšie by som sa cítila, keby tam niekto bol so mnou. Hej, ja viem, chcela som si zakázať chodiť na výlety sama, lebo mám z toho potom akurát tak väčšiu depku, tak načo míňať tie peniaze. Ale Viedeň mi už ani nepríde ako poriadny výlet. Relatívne to tam poznám, mám tam pevne stanovené miesta, na ktoré pôjdem nakúpiť konkrétne veci, a trasy, ktoré viac-menej ovládam. Väčšinou sa do nich snažím zakomponovať nejaké pre mňa nové miesto, tentokrát Blumengärten Hirschtetten a po ceste odtiaľ som našla nákupné centrum Westfield Donau Zentrum , kde som si

Farby

Obraz

Sad

I pour out my heart and soul And you give me nothing in return

Špirála

Bolí ma ruka. Lebo som ňou buchla do steny. Dala som si v práci peknú myšlienkovú špirálu. Tak vy si to viete otestovať sami? A máte na to dokument taký dlhý, aký by som si v živote ani nevedela predstaviť, nieto ho ešte vytvoriť? A nepotrebovali ste odo mňa konzultáciu? A vôbec ste ju odo mňa ani nechceli, lebo som povedala, že toto už nebudem robiť? Tá obria tabuľka, wau. Nebudem klamať, je to trochu hot. A dosť závidím. Chcem taký mozog. Mohla by som ho mať, keby som začala brať antidepresíva? Bola by som schopná rozmýšľať bez permanentnej hmly? Mala by som jasnejšiu myseľ, cítila by som sa lepšie a tak strašne by ma neštvalo, že ma vôbec nepotrebujete a nechcete? Bolo by mi to viacej jedno? Dokázala by som sa nevytočiť tak hrozne, že trepnem celou silou do steny, aby som zastavila prúd myšlienok, ktoré mi hovoria, aká som neschopná? To by bolo pekné. Ale ten kilometer dlhý zoznam vedľajších účinkov, vrátane náhlej zástavy srdca a manických stavov... Zatiaľ sa nedokážem presvedčiť o