Príspevky

Možnosti

Keby ste sa ma pred dvomi mesiacmi opýtali, či mávam záchvaty hnevu, povedala by som, že kedysi možno, ale teraz už ani nie. Ale budem to musieť prehodnotiť. Dokážem sa tak nechať vytočiť, že začnem byť zaplavená, a to už nastáva situácia, kedy chcem, aby to prestalo. Príliš veľa podnetov, príliš veľa nefunkčností, na ktoré nie som pripravená, spôsobí, že sa dostanem do bodu, kedy sa prestanem ovládať. A tak na to, aby som sa znova začala ovládať, musím sa uzemniť, ublížiť si, aby som nadobudla kontakt s hmotným svetom. Čo verím, že môže byť z pozície pozorovateľa desivé a nepochopiteľné. Mňa samu vyvádza z miery, že sa viem dostať do stavu, kedy na upokojenie potrebujem buchnúť do stola takou silou, že všetko na ňom poskočí. Dnes mi z poloplného hrnčeka vyprskol čaj dobrých 10 centimetrov od neho. Nasleduje pocit hanby a neochota ospravedlniť sa, lebo veď to by znamenalo priznať, že sa to naozaj stalo. No ja viem, že sa to stalo, kolegovia vedia, že sa to stalo, môj mozog sa k tomu vr

Nerovnováha

Išla som si požičať jednu knihu a skončila som s ôsmymi. Stále lepšie, ako by som si ich osem kúpila. Napriek tomu, že si aspoň knihy nemusím kupovať a kľudne si ich môžem zadovážiť plnú náruč za 4€ na rok, míňam veľké množstvo peňazí na iné veci. Snažila som sa obmedziť svoj rozpočet, ale keďže som zrušila svoj zoznam vecí, ktoré mám zakázané kúpiť si (a aj som pozmenila obmedzenie rozpočtu), tento mesiac som minula desiatky eur práve na ne. Keďže som si ich predošlých 5 mesiacov nedovolila, počas minulého a tohto som si ich zadovážila nadmieru. Chcela som červený rúž na pery. Ale nie naozaj rúž, ale také niečo medzi ceruzkou na pery a balzamom? Takých mali v drogérii zopár. Na ruke som si vyskúšala niekoľko odtieňov, zapáčil sa mi jeden, kúpila som si ho. Zatiaľ všetko viac-menej v pohode. Keď som si ten produkt doma dala na pery, úplne hrozne mi ich vysušil. Myslela som si, že to nejak rozdýcham, aj do práce som si ho dala, ale nie, nešlo to. Skončil v koši. Tak som znova išla do dr

Mláďa

Obraz

Búrka

Bola ako letná búrka. Nepredvídateľná, nespútaná, s prudkými zmenami nálad. Zomlela ťa ako malého chlapca, požula, vypľula a išla ďalej. Robiť spúšť niekam inam. Z bezpečnej vzdialenosti bola fascinujúca, keď si sa však ocitol uprostred jednej z jej nálad, nezostala na tebe suchá jediná nitka. Bola vášnivá a rozorvaná a keď raz začala, musela to zo seba dostať von všetko. Až potom sa dokázala ukľudniť. Po uvoľnení nahromadeného tlaku bola krotká ako baránok. Ospalo sa potácala, akoby nechápala, že toto všetko mohla napáchať. Ale neospravedlňovala sa. Brala svoju nekontrolovateľnosť ako súčasť svojej osobnosti, bez ktorej by to už nemohla byť ona. Bola živlom, aj preto ťa to ku nej ťahalo. Len si netušil, ako veľmi ti dokáže jej živelnosť ublížiť. Bola ako letná búrka, a preto si ju musel opustiť. Tak ako všetci ostatní, ktorí prišli po tebe. Nea

Nekonečno

Obraz

Nehodná záchrany

Ono to vlastne asi dáva zmysel. Nevšímať si slabého jedinca a nechať ho na pospas osudu. Slabých predsa nechceme. Keď prejavujem svoju slabosť, väčšina ľudú odo mňa bočí, lebo je to prirodzené. Je to reflex. Prečo by sa mali zaoberať niekým, kto javí známky toho, že neprežije? Prečo by ho mali zachraňovať, keď nemá potenciál, nemá miesto v ich svete, nepasuje doň? Načo sa zaoberať chorým, zničeným, smutným jedincom, keď potrebujeme prosperovať na to, aby sme prežili? Vyčleníme tých, ktorí nevládzu a naša svorka bude silná. Ak sa budeme musieť o niekoho intenzívne starať, neprežijeme ako celok. A predsa nechceme neprežiť. Iba preto, že je tu niekto, kto nedokáže predstierať silu, kto je na dne, predsa nepotopíme sami seba. To dáva logiku, nie? Nebudeme sa zaoberať nešťastím druhých, keď máme na práci iné veci dôležité k prežitiu. Podvedome nás slabí jedinci znechucujú, lebo sú na príťaž. Aj keď sme v istých ohľadoch už pokročili, myslím, že v nás stále pretrváva niečo z toho, čo nám vra

Viedeň

Chcela by som sa raz vrátiť z výletu bez toho, aby som si kúpila čokoľvek iné ako jedlo a pitie. Vždy odvšadiaľ prídem s kopou zbytočností. Myslím, že si nimi nahrádzam ľudí. Keby bol niekto so mnou, namiesto nakupovania by sme sa rozprávali. Sadli by sme si na dvojhodinový obed. Bola som vo Viedni, a to miesto mimo centra mesta, na ktoré som išla, plné krásnych kvetín a rôznych milých zákutí, bolo fajn. Ale celý čas som si hovorila, o koľko lepšie by som sa cítila, keby tam niekto bol so mnou. Hej, ja viem, chcela som si zakázať chodiť na výlety sama, lebo mám z toho potom akurát tak väčšiu depku, tak načo míňať tie peniaze. Ale Viedeň mi už ani nepríde ako poriadny výlet. Relatívne to tam poznám, mám tam pevne stanovené miesta, na ktoré pôjdem nakúpiť konkrétne veci, a trasy, ktoré viac-menej ovládam. Väčšinou sa do nich snažím zakomponovať nejaké pre mňa nové miesto, tentokrát Blumengärten Hirschtetten a po ceste odtiaľ som našla nákupné centrum Westfield Donau Zentrum , kde som si