Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Vrodené

Väčšinou majú ľudia znížené sebavedomie a cítia, že nič nedokážu preto, že im to v detstve niekto stále dookola opakoval. Nie si dosť dobrý, toto nedokážeš, je to nad tvoje sily, čo to robíš, radšej to nechaj na iných. Ja si nemyslím, že mi niekto niekedy povedal niečo v tomto duchu. Mám pocit, že som bola vždy povzbudzovaná, ona je také šikovné dieťa, samé jednotky, len tak ďalej, máš na viac. A istým spôsobom ma dojebalo aj to. Samozrejme, rodičia a okolie vždy dieťa nejako dojebú, lebo to inak nejde. Nedá sa vždy hovoriť tie správne veci, lebo rodičia sú ľudia, učitelia sú ľudia, a všetci sú občas unavení a hlavne si nesú vzorce správania zo svojho detstva. Môžeš svoje dieťa dojebať úplne inak, ako dojebali teba, ale vždy nejako. Nemám pocit, že by som odvádzala dobrú prácu v čomkoľvek, čo robím, aj keď mi ľudia zvyčajne hovoria pravý opak. Ale ja sa vždy pripravujem na to, že sa im to nebude páčiť, lebo keď sa im to naozaj nepáči, myslím si, že mi to bude menej nepríjemné. Akurát
Posledné príspevky

Špirály

Nemôžem si pomôcť, keď sneží v Bratislave, mám z toho úzkosť. Som zabarikádovaná doma, lebo neznášam, keď mi je zima a keď mám mokré oblečenie. Každú zimu dúfam, že nenasneží a každú zimu to nakoniec príde. A zastihne ma to absolútne nepripravenú. Nemám dobrú obuv, ani kabát, ani termoprádlo. Všetko som si chcela kúpiť, ale vždy sa presvedčím, že načo za tie veci dám 200€, keď ich potom s najväčšou pravdepodobnosťou nepoužijem? Alebo kým ich použijem, tak sa do nich už nebudem zmestiť? A tak mi nezostáva nič iné ako neznášať sneh za oknami. Síce by nebolo až také zložité zobrať si home office, ale nechce sa mi vyrábať zbytočné problémy. Lebo ten projekt, viete, mítingy k nemu, na ktorých mám vraj byť. Reálne sa mi chce plakať, keď myslím na to, že sa budem musieť brodiť snehom do práce. Mám pocit, že sa nedokážem poriadne nadýchnuť. Niečo neviditeľné mi sedí na hrudi a dusí ma. Welcome to your own personal hell. Ten stres si vyrábam sama, veď nemôže byť predsa také zložité proste pre

Výťah

Vieš, že výťah nie je spovednica, že? Jednak to, čo mi tam povieš, tam nemusí zostať (čoho dôkazom je istým spôsobom toto tu), druhak mi to môžeš povedať aj inde a inokedy, keď budeme mať priestor väčší ako dvadsať sekúnd a štyri metre štvorcové. Možno je to bezpečné miesto, ale také môže byť aj hociktoré iné, ak si ho vytvoríme. Napríklad také, kde si môžeme oproti sebe sadnúť, pozerať sa na seba a reálne mať možnosť vnímať, čo ten druhý hovorí. Tieto rýchle a šokojúce priznania nie sú moja šálka kávy. Chcela by som mať možnosť premyslieť si odpoveď alebo aspoň môcť zostať a nemusieť sa ponáhľať z toho výťahu, ktorý práve zastavil na našom poschodí. Ďakujem za tvoju dôveru, aj keď nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že som jediná, komu tie veci hovoríš. Som nikto, najnižšie v hierarchii, tá, čo v podstate ešte nič vo svojom živote nezažila. Možno preto je ľahšie povedať mi niečo osobné a možno to, čo mi hovoríš, vnímam ako istým spôsobom smutné iba ja. Možno to tak vôbec nemy

Klony

Dnes na konci jedného mítingu vznikla taká zvláštna debata. Nasleduje nepresné citovanie. "Ja to vravím, že my by sme ju potrebovali naklonovať a mať ju dvakrát v jednom a dvakrát v druhom tíme." "Veď ju sa dá klonovať, len treba počkať. 18 rokov." "Stačilo by 16, veď môže pracovať ako študent." "Dávaj si pozor na svoj biologický materiál." "Wau. Okej." Po prvé, moje potenciálne dieťa by rozhodne nebolo mojím klonom. Po druhé, sama so sebou dieťa mať neviem. Po tretie, práve otvárate dva moje strachy naraz - strach z toho mať dieťa a strach z toho, že moja podstata bude existovať niekde mimo mňa. Že mi zoberiete vedomie a budete ho zneužívať. (That's some Black Mirror shit.) Po štvrté, aj keby som raz mala dieťa, prečo by som preňho chcela mať predurčené, kde bude pracovať, prečo by som bola ochotná dať vám ho, prečo by som ho vychovávala pre vás? Po piate, vyvolávate vo mne pocit, že nerobím dosť a mala by som robiť viac. (Čo

Simulations

this is what you wanted so deal with it however you see fit watching mindfuck shows simulations and augmented realities consciousnesses outside of bodies so don't be surprised when it becomes more present than you intended cry if you need over what it made you feel what crept into your dreams no control over it but nonetheless controlling the rest of your life even if this was a simulation it would be the only one you've known the only one you've got and it's real even if it's just in your own head [of course it's happening in your head but why the hell should that mean it's not real?]