Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Naozaj

Dostala som pochvalu. Zase raz. Je to hnusné. Vieš prečo? Lebo to znamená, že to po mne budú chcieť znova. Nie, naozaj som si neužívala, keď som sedela v čakárni kardiologickej ambulancie, pričom som cítila, ako mi aspoň každú minútu vynechá úder srdca. Naozaj ma nepotešilo, keď som zvažovala návštevu pohotovosti v piatok večer, lebo ma vynechávanie úderov srdca tak vydeptalo, že som si myslela, že neprežijem noc. Naozaj som netúžila zrušiť výlety, neísť do divadla a nezúčastniť sa koncertu, na ktorý som čakala tri roky. (Viem, že sa opakujem.) Naozaj mi nie je príjemné mať každý druhý deň hnačku, lebo beriem prehnané množstvo horčíka. Naozaj sa mi nechce ísť si k lekárke pýtať ďalší. Naozaj ma nebaví báť sa, že mi srdce začne znova vynechávať, keď sa ním prestanem dopovať. Naozaj ma štve, že som sa po viac ako roku znova porezala. Naozaj si myslím, že toto všetko sa mi nemuselo stať nebyť toho projektu. Takže strčte si niekam svoje pochvaly a nechajte ma na pokoji. Nea
Posledné príspevky

Nepriateľ

Môj život sa skladá zo sobôt a neviem, či sa mi to tak páči. Veď týžden má aj iné dni. No hodiny v nich sú značne obmedzené. Povinnosťami. Sú to však naozaj povinnosti? Nedokázali by sme sa zaobísť bez nich? Hovorím si, príde leto, bude dlhšie svetlo, zdanlivo dlhšie dni. Ale precitnem na to, že aj tak nerobím nič iné ako kolobeh rovnakých aktivít. Práca, prechádzka, domov. A doma deň čo deň to isté. Aký je toto vlastne život? Len pozorovať dianie u druhých a cítiť sa clivo. Dúfať, že raz naberiem odvahu vybrať sa na tie miesta. Ale kto mi bráni? Sama som svojím najväčším nepriateľom. Nea

Peklo

nie ale počkaj veď nemôžeš predsa teraz... hej! poď späť nie tam ale späť SEM do bezpečia nevystavuj svoje ruky pokušeniam nie si teraz taká silná ako by si mala byť áno, môžeš ich skryť ale neskrývaš a nechceš že? nech všetci vidia že ti je zle ale nikto nič nepovie a je to pre tvoje dobro ver mi nechceš aby niečo naozaj povedali lebo to by nebolo vôbec pekné lebo nerobíš pekné iba pekelné problémy

Čas

Vezmi ma von, keď budem chcieť. Inicializuj konverzáciu. Nevládzem. Byť tou, čo píše prvá. Nechcem. Viac navrhovať, čo spolu budeme robiť. Sprav program a predostri mi ho. Ja viem uhádnuť, kam môžeme ísť. Prečo nie ty? Neviem, či chceš so mnou byť. Keď sa neozývaš. Možno to je znak toho, že už si nemáme čo povedať. Možno na mňa nemáš čas. A to je asi ešte horšie. Keby chceš, spravíš si ho. Vyhováraš sa pred sebou aj predo mnou a nie je to dobré pre nikoho z nás. Ja sa cítim odstrčená, ty máš pocit viny. A možno nie. Možno na mňa zabúdaš vo víre svojej práce, iných ľudí, s ktorými ti idú konverzácie jednoduchšie. Ja sa môžem snažiť zaujať tvoju pozornosť, ale aj tak to nebude stačiť. Nebude to dosť na to, aby sme spolu trávili plnohodnotný čas. Je to všetko, čo vlastne máme. A ty sa ho rozhodneš využiť inak ako na bytie v mojej prítomnosti. Asi si budem musieť zvyknúť, že nie som nikoho prvou voľbou. Nea

Tuláčka

Keď zídeš z hlavnej cesty, objavíš nový svet. Neprejdené chodníčky, inú realitu na mieste, kde sa nachádzaš celý život. Prinavráti sa vnímanie úžasu, nadýchneš sa, zhlboka, lebo môžeš objavovať a hovoriť a tvoriť a cítiť. Na chvíľu ťa to prevalcuje. Na chvíľu nevieš, kde si. Na chvíľu je tvoja realita pokrivená. Ale nájdeš sa a vydáš sa hľadať dosiaľ (tebou) nevidené. A na to všetko stačí iba dovoliť si trochu sa zatúlať. Nea