I mean, come on. Zvykla si si vo svojej bubline a nepáči sa ti, že by sa malo niečo meniť. Chceš ukazovať, ako trpíš, keď cítiš vidinu obecenstva. You fuckin' attention whore. You fuckin' waste of space, you fuckin' excuse of a human being. Netrpíš, nie naozaj, uvedom si, aké máš šťastie a vysporiadaj sa s tým. Nauč sa žiť so svojím osudom, so svojím životom, so svojou mysľou a myšlienkami v nej. Nikdy nebudeš poznať nič iné. Prispôsob si to, aby to bolo vydržateľné. Čo iné ti zostáva? Utápať sa? Naozaj tým netrpí nikto iný, iba ty. Nikomu inému na tvojom šťastí nezáleží tak, ako by malo tebe. Nikomu nezáleží na tvojich návaloch zúfalstva. Nikto ti nepomôže cítiť sa lepšie. Nie naozaj. Nezdvíhaj tie ostré predmety, nepredstavuj si boliestky, ani situácie, v ktorých ťa niekto bude kriesiť. Keby sa ti aj niečo stalo, bude im to jedno. Naozaj. Budeš možno na príťaž, budú ťa chcieť mať z krku, o to viac, o čo viac sa budeš snažiť byť s nimi. Robíš to zle, už celé roky to robíš
Je veľký rozdiel medzi tým, keď niečo môžete a keď niečo musíte. Minimálne moja hlava to spracováva úplne iným spôsobom. Od pondelka musíme pekne-krásne nabehnúť naspäť do kancelárií. Všetci. Doteraz sme mohli, keď sme si vybavili výnimku, teraz si budeme musieť vybaviť výnimku na to, aby sme zostali pracovať z domu. Furt nejaké vybavovačky. Ale bez toho by asi bol dosť chaos, že. Ja to v princípe chápem. Chápem, že svet nemôže fungovať bez aspoň ako-tak funkčného systému. Verejná doprava musí mať cestovný poriadok, obchody musia mať otváracie hodiny, lebo aj všetky ostatné zamestnania sú ohraničené časom. Od deviatej do piatej, od ôsmej do štvrtej, od siedmej do tretej. Kde si a ako sa s tebou spojím? Kedy prídeš? Kde budeš v sobotu o siedmej večer? Všetko má svoj čas a miesto a ja budem musieť byť tam, kde som posledného pol roka byť nemohla. Len tak, lebo niekto to tak rozhodol. Niekto rozhodol o tom, že je to zrazu bezpečné, pričom včera ešte nebolo. Z povinného home office-u je zr