Príspevky

Stratégia

Impulzívne zahajujem písomné konverzácie a následne zisťujem, že v nich vôbec nechcem zotrvať. Napríklad také posielanie životopisov. Životopis pošlem, veď vyplnenie nejakého formuláriku s priloženým pdf-kom nie je až také zložité. Zapáči sa mi jedna veta v ponuke práce a poviem si, že veď za odoslanie životopisu nič nedám. Akurát potom mi volá neznáme číslo počas pracovného dňa, a ja, keďže mám vypnuté zvonenie, musím volať naspäť. Zaznie prvá otázka, je váš záujem stále aktuálny, a ja sa premáham, aby som nepovedala nie. Keby som povedala nie, bolo by to jednoduchšie. Ale poviem si, že skúsim, dohodnem si termín pohovoru a nezložím, ani keď mi v prvých dvoch minútach oznámia, že hľadajú človeka na testerskú pozíciu pre svojho klienta a ten klient je banka. Keďže nemám poker face, vidno, že sa mi to nepozdáva. Ale pretrpím, lebo sa musím naučiť rozprávať sa s recruitermi. Aj keď najradšej by som to vzdala. Keď príde znova v práci horší deň, pošlem ďalší životopis a pošlem aj mail do j...
Čítať ďalej

Pozitíva

Keď som už zo seba vychrlila väčšinu toho zlého (lebo všetko to určite nebolo), tak skúsim o uplynulom roku napísať aj niečo pozitívne. Bola som na kurze keramiky. Dokonca nie na jednom, ale na dvoch. Následne aj na dvoch keramických otvorených ateliéroch. A chcem v tom pokračovať. Keramika je naozaj niečo, čo sa mi veľmi zapáčilo. Ani som nevedela, že k niečomu takému inklinujem, vždy som výrobu keramiky pokladala za niečo pre zručnejších, ako som ja. Čím nechcem povedať, že by mi to nejak príliš išlo. Ale baví ma vytvárať niečo vlastnými rukami, čo raz možno môže byť aj použiteľným kúskom. Zatiaľ skôr iba dekoračným, ale myslím, že sa približujem. Páči sa mi práca s hlinou a páči sa mi práca s glazúrami. Aj keď výsledky sú všelijaké, stále zostávam fascinovaná. A dúfam, že to pretrvá čo najdlhšie. S kamoškou som sa zúčastnila jednej Letnej čitárne Mestskej knižnice. Bol to príjemný letný večer strávený rozprávaním sa o knihách. Čo mi pripomína, že som sa zúčastnila aj online diskusie...
Čítať ďalej

Bilancia

Spravíme si bilanciu, lebo veď to sa predsa koncom roka patrí. Tento rok nebol dobrý. Uznávam, že v ňom neboli iba zlé momenty, ale v mojej mysli práve tie prevládali. Od začiatku roka som cítila akúsi duševnú nepohodu. Akoby bol celý svet jemne uhnutý, jemne vykoľajený, jemne rozostrený, jemne mimo. Vytvorila som si pravidlá nenakupovania, ktoré som po asi troch mesiacoch dokonale porušila. Lebo nakupovanie je jedným zo spôsobov, ako sa vyrovnávam so svojimi emóciami. (Alebo možno spôsob, ako sa ich snažím umlčať.) Zo svojho pôvodného zoznamu vecí, ktoré som mala tento rok zakázané kúpiť si, som si postupne kúpila snáď úplne všetko. Fyzické knihy, voňavky, filmy do foťáku, ponožky, plyšákov, náramky, prstene, náhrdelníky, laky na nechty... A ešte všeličo ďalšie. Rozmýšľam, ako som si mohla myslieť, že dokážem odolať týmto veciam, ako som mohla veriť, že si dokážem povedať dosť a proste ich nekupovať. Hlavne keď som v apríli prestala chodiť na terapiu, keďže sa mi zdalo, že na ňu zbyt...
Čítať ďalej

Vyhýbavá

Je mi tak hrozne nepríjemne. A nie, že by som si naozaj myslela, že takto moja existencia musí vyzerať a že ju nemám moc zmeniť, len nemám pocit, že sa to oplatí. Vždy príde nejaká kauza, vždy sa bude niečo riešiť v politickom svete, čo otriasa celým národom, vždy bude nejaká väčšia alebo menšia katastrofa či jej dozvuky. To znamená, že vždy bude niekde niekto, kto to bude riešiť. Vždy sa mi dostane do uší informácia o proteste, o novom riaditeľovi, o podaní rúk. Ja to tak strašne nechcem počuť, nechcem o tom vedieť, nechcem, aby vôbec existoval niekto, kto cíti potrebu toto preberať. Ale nedokážem sa tak veľmi uzavrieť. Nedokážem sa s nikým nerozprávať, nedokážem neotvárať Instagram, nečítať knihy, nechodiť hromadnou dopravou. Ak žijem, tieto veci budem robiť. Tak v autobuse začujem sťažnosť na politickú situáciu, na Instagrame narazím na fotku, pri krátkej konverzácii s iným človekom sa dozviem, že bol na proteste. Chcem to všetko vymazať zo svojej hlavy, ale ak je to súčasťou život...
Čítať ďalej

FML

Kazím to. Mala som dnes taký krásne hnusný záchvat úzkosti, že mi brnelo celé telo a myslela som si, že dôsledkom hyperventilácie stratím vedomie. Slzy sa mi rynuli po tvári, keď mi napísal, že o tom, že som nespokojná s organizáciou testovania releasu všetci vedia. Všetci vedia a nič nerobia. Chránia si svoje teplé miestečka a ja mám to privilégium, že to vlastne nie až tak chápem. Nechápem, ako niekto dokáže byť ticho. Vo mne to vrie a nedokážem nič nepovedať. Nedokážem nezapárať. Nedokážem sa držať na uzde. Nedokážem predstierať, že mi to nevadí, že s tým dokážem žiť. Vesmír mi to vráti vo forme ďalšej podpásovky v podobe fyzickej choroby člena rodiny. Daj sa vypchať, vesmír. Nemám na teba nervy. Nea
Čítať ďalej

Výpoveď

Vôbec neberieš vážne moje obavy. Vraj život ide ďalej. Vraj priveľa rozmýšľam. A nie že by to nebola pravda, ale keď budeš takto odpinkávať čokoľvek negatívne, čo ti napíšem, nebudeme spolu vedieť fungovať. Nerozumieš, čo to vlastne riešim, ale mne reálne ide o môj život. O to, aby som ho mala čo najmenej komplikovaný. A na to mi musia pracovné procesy dávať zmysel. Na to nemôžem pociťovať strach z neustálych nepremyslených zmien, ktoré sa snažia celý náš tím tehlu po tehle rozložiť a zničiť. Ja zase nerozumiem, že tomu nerozumieš. Že nechápeš, aké je pre mňa dôležité, aby sa prestalo diať to, čo sa deje. Aby som našla nejakého spojenca v tejto firme po nútenom odchode toho jediného. Ale ty to zjavne nebudeš. Všetci vravia, že nemám dávať výpoveď, lebo kdekoľvek inde to bude iba horšie. Ďalší strašia blížiacou sa hospodárskou krízou, že si všetci potrebujeme udržať prácu. Je to na nevydržanie. Chcem skončiť, ale tí, čo sa snažia radiť mi, ma od toho odhovárajú. Alebo hovoria niečo v zm...
Čítať ďalej

Goodbye

That bittersweet feeling Of an era ending And that not being An especially good thing For anyone But it meaning That at least someone Can move on
Čítať ďalej