Bolesť
Tento týždeň som sa cítila fakt zle. Vlastne si ani poriadne nepamätám, čo sa dialo, ale trochu si spomínam na isté stretnutia medzi štyrmi očami a ako sa mi po jednom z nich chcelo plakať. Ale namiesto toho, aby som plakala, som sa porezala. A ani som sa necítila lepšie, ani to príliš nebolelo, ani to príliš nekrvácalo. Lebo mám príliš tupý nástroj, príliš chcem ísť o dva týždne do Viedne, príliš chcem ísť v júni do Oponíc, chcem mať slobodu príliš na to, aby som to všetko zahodila kvôli poriadnej, hlbokej rane, ktorá bude potrebovať stehy. Tak bolesť prišla v inom vydaní. Minimálne o dva dni skôr, ako som ju očakávala, a tak možno nie som blázon, len počas uplynulého týždňa so mnou hádzalo PMS. Teraz trpím ako kôň, tretia tabletka proti bolesti od ôsmej ráno a iba čakám, kedy zaberie. Tak píšem. O bolesti. Dnes som si myslela, že som nenávratne stratila náušnicu z bieleho zlata. Našťastie mi iba vypadla doma pri jedálenskom stole, asi keď som si dávala von z ucha slúchadlo, tak sa zv
