Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Nesprávne dôvody

Robím to pre obsah. Robím to pre to, aby som bola niekde inde. Robím to pre to, aby som sa mala na čo sťažovať. Vždy je na čo sa sťažovať. Ideš na sever ku koncu septembra a sťažuješ sa, že je zima? Tak to chodí. Sťažuješ sa na zlé topánky, boľavé nohy, príliš nízku teplotu vody, pomalé a preplnené vlaky, nezáživné miesta, ale vybrala si si to sama. Lebo si chcela vyfotiť filmy. Budeš mať všetko dvakrát, z minulého aj z tohto roka. Je mi z teba zle. Okej, vďaka. Áno, nemám tie správne dôvody na výletovanie či dovolenkovanie. Nedovolím si nič nerobiť a aj keď áno, sťažujem sa na podmienky. Vnútri je taká zima, že mám na sebe jesennú bundu a ležím zakrytá v posteli, kde je asi tá najtenšia možná perina. Zabudla som si jeden deň dať magnézium a práve mi vynechalo srdce. Fun. Zajtra sa chystám domov. Nevedela som sa rozhodnúť, či hneď ráno alebo až poobede. Rozhodla som sa pre poobedie, že nech si ešte užijem. Ale s batožinou a stresujúca sa, že kedy mi to už pôjde, to nebude ideálne. L
Posledné príspevky

Dovolenka

Idem na miesto, kde som už bola. A dúfam, že ma to donúti trochu relaxovať. Dúfam, že ma to donúti splašene nepobehovať hore-dole s úmyslom vidieť toho čo najviac. Dúfam, že ma to donúti neobjavovať, nefotiť, nezdieľať v reálnom čase. Dúfam, že ma to donúti užívať si prítomný okamih. Beriem dve knihy, mám stiahnuté dva diely podcastov, vyšla nová séria Sex Education, ktorej 4 hodinové diely ma ešte čakajú. Samozrejme, že je toho na tri a pol dňa priveľa. I'm setting myself up to fail. A netuším, kde a čo budem jesť. To je dosť veľká diera v mojom pláne. Skončím na pečive z najbližších potravín a budem večne hladná. A vôbec si neoddýchnem. Rozhodne nie tak, ako som si predstavovala. Nebudem schopná ležať v posteli tak dlho, ako by som chcela. Nepôjdem do aquaparku toľkokrát, ako by som rada išla. Neviditeľná sila ma bude ťahať na nové, nepreskúmané miesta, hovoriť, musíš ísť tam a tam, inak tento výlet nemá zmysel. Ale mal to byť predsa viac relax. Chorvátsko nevyšlo, tak aspoň do

F(uck)ed up

Len by ma zaujímalo, či si traja konkrétni ľudia na konci leta povedia, že ako super, že som ich tento rok neotravovala s nejakou hlúpou stretávkou. Alebo ani toľko miesta nezaberám v ich živote. Keby som nič nenavrhla, zostanem kľudne pol roka bez akejkoľvek kamarátkovskej interakcie. Ak už nebudem tá, čo píše prvá, do dvoch rokov som tak sama, že s kľudom môžem umrieť a ľudia, ktorých som považovala za kamarátky, sa o tom ani nedozvedia. Až im možno o desať rokov napadne, ako tamtá asi žije. A vieš čo? Nežije. Lebo načo. Uhol pohľadu, hah. Nikoho nezaujímam, a tak si môžem robiť, čo chcem? A načo? Ani mňa nezaujíma, ako sa mám. Keby som nebola, bolo by vám lepšie. (Prípadne by ste si to ani nevšimli.) Nea

Bažiaca

I crave human connection. Prečo mi chýba niečo, čo si myslím, že som nikdy nemala? Ale vlastne počkaj, čo to skoro denné prechádzanie sa po budove školy, kedy sa pomimo opakovanie si učiva, občas zviezli aj iné témy? Možno som predsalen mala viac ľudského kontaktu, ako si pamätám. Akurát sme nikdy nesedeli oproti sebe, nevideli sme si do tváre, a možno preto som mala pocit, že sa s tým človekom naozaj nerozprávam. Možno preto keď teraz oproti sebe sedíme, nedokážem sa ti pozrieť do očí, keď ti niečo hovorím. Viem, že to robím, ale nie je to naschvál. Proste som sa nenaučila hľadieť do očí tomu, s kým vediem rozhovor. Nech je to hocikto a nech sa rozprávame o čomkoľvek. Ale teraz tie rozhovory nemám tak často. A chýba mi to. Túžim po tom. Bažím po tom. Prejdú týždne bez rozhovoru o niečom inom ako o práci a o tom, čo budeme jesť. Nemá to hĺbku. Nemá to charakter. Nie je to ono. A s tým žijem. Bez toho, aby som s niekým mala naozajstný emočný ľudský kontakt. Nea

Živoriaca

I want a space where I can dance and not worry about the intentions of the people around me. Zober ma niekam. (Počkaj, tak som už niekedy začínala. Ale veď, nevadí.) Chcem tancovať. Ale bez toho, aby som musela myslieť na to, ako ma vnímajú ľudia okolo mňa. Bez toho, aby sa na mňa nevyžiadane tlačili cudzí ľudia. Chcem, čo ja viem, natáčanie seriálu a byť súčasťou davu. Bez mena, ale baviaca sa. Bez strachu. Vedľajšia, nezaujímavá. Ale tam. V bezpečí scény. Pol hodinu. Päť minút. Niečo. Chcem viac. Od života. Nie živoriť. (Živoríš? Čo potom robia ostatní?) Bezbrehá zábava, nie sama. Nie. Sama. Nebaví ma to. Ale zároveň. Ľudia sú komplikovaní. A nechcú ma. Odstrkujú ma. Nespomenú si. (Ako ktorí. A ako kedy.) Krivdím. Ale tak to často cítim. Po letné blues. (Máš pocit, že skončilo leto?) Tak koncoletné blues. Kde som bola? Vo svojej posteli, pozerajúc seriály. Už ani tie ma nebavia. Knihy detto. Preklikávanie sa medzi Instagramom a... Instagramom? (Možno ešte Youtube vstupuje do mixu.