Nevôľa

Keď sa mi po ceste do práce chce vracať, asi to nebude znamenať, že tam chodím rada.

Snažím sa vymyslieť spôsoby, ako sa vyhnúť práci a všetky sú akurát tak hodné zavrhnutia. Neplatené voľno stojí peniaze, ktoré nedostanem ako výplatu, plus tie, ktoré treba zaplatiť zdravotnej poisťovni, PNka stojí slobodu pohybu, a výpoveď stojí čas chodenia na pohovory a na úrad práce s potvrdeniami. A samozrejme aj istotu. Dni dovolenky vybrané teraz znamenajú, že mi ich nezostane dosť na Vianoce a lekárov môžem mať iba 7 dní za rok.

Vyriešil by to sabbatical, keby v tejto firme niečo také poznali. Ale na to som pri hľadaní si svojej prvej práce vôbec nemyslela. Zamestnanecké výhody? Také mi netreba. Myslela som si, že budem vďačná za rutinu, za stabilitu príjmu. Myslela som si, že mi to bude stačiť. Ale nemať ani dni dovolenky naviac, ani sick days, ani sabbatical, ani multisport kartu, ani psychológa pre zamestnancov, ani firemné raňajky, ani dni na dobrovoľníctvo, ani žiadne iné výhody, ktoré sú v iných firmách štandardom, mi chýba. Tuším som sa mala viac zamyslieť nad tým, čo budem v budúcnosti potrebovať, keď som prijímala túto prácu. Ale vtedy som iba bola rada, že ma niekde chcú.

Chápem, prečo je nepracovať také zložité a stojí kopu vybavovačiek a kopu peňazí, ale jednoducho mi bytostne vadí vidina ďalšieho leta stráveného v práci.

Nea