Nespoľahni sa

Chcem zostať, ale nechcem, aby si sa na mňa spoliehal. Lebo čokoľvek pracovné si myslíš, že som schopná urobiť, sľubujem, že nie som.

Prácu beriem ako zdroj peňazí na iné aktivity v mojom živote. Mimo pracovného času chcem zabudnúť, že do nejakej práce vôbec chodím. Nechcem sa musieť príliš snažiť, nechcem vyrukovať s novými nápadmi, nechcem nič príliš meniť. To nech robia druhí. A ja sa po čase a po poriadnej dávke sťažovania nakoniec podvolím.

Nechcem problémy, nechcem konfrontácie, nechcem neplatené nadčasy. Nechcem, aby bolo odo mňa očakávané čokoľvek naviac. Nechcem nič riadiť, nechcem nič vysvetľovať, nechcem musieť pochopiť nič príliš zložité. Chcem iba byť na jednom mieste 8 hodín, a potom si robiť čokoľvek uznám za vhodné. Nechcem sa stresovať nad tým, či som niečo spravila dostatočne dobre, nechcem rozmýšľať nad tým, či som niečo nepokazila. Nechcem robiť veľké zmeny alebo podstatné rozhodnutia. Iba sa im prizerať. Lebo aj tak nemám mozgovú kapacitu na to, aby som niečomu zložitému naozaj porozumela. Technológie, a nové technológie obzvlášť, sú pre mňa španielska dedina. Síce v kútiku duše viem, že by som sa mala viac venovať tomu, aby som ich pochopila, ale nechce sa mi. Mám k nim odpor.

Mám odpor k zmene v akejkoľvek forme a práve preto zostávam. Ale nielen preto. Viem, že na inú prácu teraz nemám. Za posledný rok ma odmietli už v toľkých firmách, že to nezrátam na prstoch dvoch rúk. Zároveň sa však odmietam naozaj snažiť na mieste, na ktorom som, lebo sa mi začína hnusiť.

Tak len čakám, či niekto príde na to, že najlepšie pre všetkých bude zbaviť sa ma.

Nea