Starostlivosť

Ako ma otázka, prečo nepoužívate medzizubnú kefku, dokáže dostať do existenčnej špirály?

Jednoduchá odpoveď je, že som lenivá. Zložitá odpoveď je, že za tou lenivosťou sa zrejme skrýva veľa naučených vzorcov a presvedčení o mojej hodnote.

Nikto ma nenaučil, ako sa o seba starať. Alebo že je to vôbec potrebné. Nikto mi nebol vzorom pre desaťkrokovú skincare rutinu, každodenné sprchovanie, robenie akéhokoľvek športu, jedenie ovocia a zeleniny, správne čistenie zubov, chodenie do prírody, ani pre ďalšie užitočné veci, na ktoré si teraz nespomeniem. Bola som nechaná napospas osudu a výberu cesty najmenšieho odporu. Bola som nechaná v tom, že o telo sa treba starať iba veľmi okrajovo. Bola som presvedčená o tom, že nie som dostatočne dôležitá na to, aby o mňa bolo treba dbať.

Keď o mňa nedbajú ostatní, prečo by som mala ja? Nežijem pre seba, ale pre nich. Tak ak pre nich nie je dôležité, aby ma naučili, ako sa starať o svoj zovňajšok, asi to netreba. To je tá logika, s ktorou idem do hocičoho, čo zahŕňa čas strávený starostlivosťou o moje telo. Zahnať smäd a hlad som napríklad naučená bola, ale aké sú tie správne potraviny a aká je vyvážená strava, to už nie. Že si treba umývať zuby, mi bolo povedané, ale akým spôsobom, to už nie. Zrejme to moji rodičia ani nevedeli. Len potom nechápem, prečo sa rozhodli mať deti. Ako môže mať niekto také sebavedomie, že si povie, že aj keď sám netuším, ako sa o seba poriadne starať, chcem vytvoriť bezbranného tvora, ktorý po mne bude opakovať. Asi zvyčajne ľudia až tak nerozpitvávajú svoje rozhodnutie mať deti. Ale možno by mali.

Viem, že určite existujú ľudia, ktorí ako deti tiež neboli naučení starostlivosti o seba. A napriek tomu v dospelosti zvládli prísť na to, ako sa to robí, naučiť sa to a zaradiť to do svojho života. Ja na to budem potrebovať veľké množstvo terapie.

Nea