Rozorvanosť
som ďaleko od žitia blízko existencie ale nie úplne v nej pozorujem a asi aj vnímam no necítim radosť smútok zadosťučinenie iba akési vnútorné pnutie ktoré sa mení na zlosť nespokojnosť zvieracie vrčanie ktoré sa mi mimovoľne derie z hrdla a keď uzrie svetlo sveta je nevysvetliteľné neobsiahnuteľné ľudskou rečou nepochopené okolím ktoré sa naň díva ako na niečo zavrhnutiahodné divné smiešne pritom bolesť v ňom obsiahnutá by pohla horou, keby sa mohla zhmotniť nadobudla by nadľuskú silu a ukázala rozorvanosť ktorá sa v nej skrýva a každým dňom silnie