Príspevky

Fake it till you make it

Bude to tak super, keď konečne nebudem mať prácu. Keď ma vyhodia kvôli tomu, že nie som dosť dlho pripojená na VPNke a nevyprodukujem 200 riadkov kódu každý deň. Bude to krásne, keď budem môcť byť sama sebou, svojou finálnou formou, bez obmedzení pracovného času. Keď sa dostanem do internetových králičích nôr a zostanem zakliesnená hlboko v nich. Hej, som poriadne delulu, ale čo iné mám robiť, ked sú tu vydrbaní makači, ktorí nechcú alebo nevedia oddychovať a očakávajú od svojich podriadených to isté? Ja sa nechcem snažiť najviac ako dokážem, lebo to už mám odskúšané. Viem, že také fungovanie mi nerobí dobre. Spôsobuje mi srdcové arytmie a iné zdravotné nepríjemnosti. Prečo nás proste nemôžu nechať pracovať ako zvládame, alebo aspoň nemotivovať k výkonu strachom z vyhadzova, ale pekne pochvalou? (Lebo ich manažérske schopnosti sú skoro neexistujúce.) Chcú si vytvoriť dream team ľudí bez osobného života, ktorí ničomu nerozumejú, ale budú poslušne upravovať na základe požiadaviek niekoho...
Čítať ďalej

Špirála

Mala som dnes byť v Žiline, v divadle. Nešla som. Lebo leto skončilo, lebo stačilo výletov.  Tak prázdno vypĺňam nakupovaním. Nie je to dobré, nie je mi dobre. Keď pomyslím na dni počasím donútene strávené vnútri, ktoré ma čakajú, mám chuť vyrobiť nejakú drámu, len aby sa niečo dialo. Keď pomyslím na tú nekonečnú nudu, ktorá ma čaká, mám chuť byť radšej v kóme. Pozrela som si video jednej osoby na Youtube, v ktorom odpovedá na otázky svojho o štyri roky mladšieho ja. A to, ako veľmi rôzne sú tieto jej dve verzie, ma zaráža. Pamätám sa, že som videla to video spred štyroch rokov, keď bolo nové a tešila som sa, ako natočí to tohtoročné. Prešlo to ako voda a ona vyzerá aj správa sa úplne inak. Dospelejšie. Jej nová verzia sa mi hnusí. Mala som ju rada takú rozlietanú, emocionálnu, nezakotvenú. Ale zdá sa, že druhým ľuďom asi trvá kratšie, kým vyhľadajú pomoc a nechajú si pomôcť. Ona je na antidepresívach a aj ja by som mohla byť, ale nie som. Jej terajšia vyrovnanosť sa mi protiví, le...
Čítať ďalej

Koniec sezóny

Tento rok bol výletovo veľmi priaznivý. Napriek tomu mám pocit, že som dokopy vlastne nič nezažila. Pamätám si búrky, teplá, šprintovanie na vlak, chodenie do kopca, kolieska kufra na rozdrbanom chodníku, meškajúce spoje, dehydratáciu a najnovšie hmyz v izbe. Keby som nemala fotky, ktoré som vešala na Instagram, z výletov by som si jednoznačne pamätala iba nedostatky. Takto sa aspoň viem prinútiť pripomenúť si, kde som to vlastne strávila nie úplne zanedbateľné množstvo času. Banská Bystrica, Martin, Uherský Brod, Viedeň, Salzburg, Brno, Praha, Nitra, Piešťany, Liptovský Hrádok, Žilina, Stará Ľubovňa, Mikulov, a ešte možno aj nejaké miesta zabúdam. Môžete si všimúť, že geograficky som sa príliš ďaleko nedostala. Keďže som dlho neletela lietadlom a úplne som si od toho odvykla, tak využívam iba vlaky (prípadne auto, ak šoféruje niekto iný, čo sa stáva iba zriedka) a je iba isté množstvo zaujímavých miest, kam sa dá z Bratislavy dostať vlakom za rozumný čas a cenu. Okrem toho mám k nepre...
Čítať ďalej

Na poslednú chvíľu

Nič ma nedokáže vystresovať tak, ako testovanie projektu na poslednú chvíľu. Pritom to ani nebol môj projekt na akceptačné testovanie. O dva týždne už však bude spadať pod moju testerskú kompetenciu. Takže mi to proste nedá a zapájam sa (trochu blbým spôsobom) a preklikávam, čo mi príde pod ruku. Nemám však všetko dostatočne podrobne preštudované, zadanie projektu sa ku mne dostalo až v deň, keď sa začalo testovať, ale aj tak nachádzam toľko očividných chýb, že sa mi chce plakať. A viete, jednu vec opravia, niečo iné pokazia a treba to znova celé prejsť. Nie že by som ja bola bezchybná. Ale po dvoch týždňoch neustáleho nachádzania chýb, keď sa projekt už z časových dôvodov musel dostať do rúk biznisu a furt je niečo zle, človek si už začína trochu hovoriť, že ako to vlastne bolo naprogramované. Jediná dobrá vec na tomto je, že ja tie chyby iba hľadám a nemusím ich opravovať. Ak by som mala opravovať chyby v časovej tiesni, asi by ma už fakt kleplo.  Ah, ešteže mám v pondelok dovole...
Čítať ďalej

Márna snaha

- To naozaj neexistuje nikto, komu by na vás záležalo?  - Ak aj existuje, necítim to. Skoro všetci, s ktorými som si myslela, že budem môcť vždy počítať, odišli. A som na tom už roky zaseknutá, ale proste mi to nedá. Kamoška, s ktorou som sa spoznala v škôlke, otec, mladší brat, dcéra maminej kamošky... Chcela som s nimi tráviť celé dni, chodiť na výlety, na koncerty, vinobrania, do divadla. Chcela som, aby na mňa mali neobmedzený čas. Ale život sa tak akosi priplietol do cesty. Ich a nie mojej. Ja mám more času, ktorý neviem, ako zmysluplne vyplniť a s mamou sme si v tomto tak príliš podobné, že s ňou byť nedokážem. Máme medzi sebou bariéru emočných zábran, ktorú sme si za tých skoro 30 rokov vystavali. A nikdy sa cez ňu nedostaneme k sebe bližšie ako na pár metrov. Fyzicky sme tu spolu, mentálne na míle vzdialené. A je to na nič. Chcem s tým byť v pohode, vymýšľam si a občas aj nám obidvom program, ale nestačí to. Zdá sa to byť úplne márne. Lebo je jedno, koľko keramických sračie...
Čítať ďalej

Taking time

break my heart how many times you want i'll mend it, i promise eventually something will come and fill the void you created something that will pour gold between  the broken pieces and stick them back together again it'll just take time
Čítať ďalej

Vyhadzovanie

Mám rada vyhadzovanie vecí. Vyhadzujem jedlo po záruke, obnosené oblečenie, aj nepotrebné zbytočnosti, ktoré len tak ležia v šuflíkoch a zaberajú miesto. Pohľad na prázdnu chladničku mi hladí dušu. Sú samozrejme aj veci, ktoré nevyhodím. Alebo teda ktoré si myslím, že nemôžem vyhodiť, lebo by si niekto všimol, že zmizli. Ale mám aj také, ktoré by som vyhodiť mohla, ale zdá sa mi, že by mi niekedy v budúcnosti chýbali. Respektíve, že by som ľutovala, že ich už nemám. Ale ktovie. Možno aj oni raz prídu na rad v mojom vyhadzovaní. Najlepšie sa vyhadzuje, keď nikto iný nie je doma. Ale už som ponosila vrecia vecí do koša aj keď boli doma všetci. Také hračky z mekáču napríklad. Už je to zopár rokov. A nikto sa na ne nikdy nepýtal. Tak by ma zaujímalo, čoho všetkého by som túto domácnosť mohla zbaviť bez toho, aby to ktokoľvek zaregistroval. Tak by ma zaujímalo, koho všetkého by som mohla túto domácnosť zbaviť bez toho, aby si niekto všimol, že tu už nie je. Možno to raz skúsim. Nea
Čítať ďalej