Príspevky

Horory

Dnešný cestovateľský horor, ktorý pre mňa vlastne nenastal, ale aj tak som vystresovaná z toho, ako o chlp som unikla trojhodinovému čakaniu na bratislavskej h lavnej stanici. Už som sa pomaly zberala na stanicu, ale hovorím si, že ešte pozriem internety a zistím, či sa nestala nejaká nehoda, kvôli ktorej by meškal vlak, na ktorý som mala kúpený lístok. A samozrejme, že som zistila, že stala. Ono to je vlastne spravené tak, že vlaková súprava, ktorá príde z Prahy do Bratislavy, má o hodinu od svojho príchodu odchod naspäť smer Praha. Viem to, lebo v septembri meškala z Prahy skoro hodinu a videla som, ako ju upratujú, aby sme tam my mohli nastúpiť a odísť, s vtedy iba asi 10-minútovým meškaním. Dnes však situácia vyzerala horšie. Na trati z Prahy, medzi Brnom a Břeclavou, bol stret vlaku s osobou, t akže vlaky na inkriminovanom úseku vôbec nemohli premávať. Vlaková súprava, ktorou som mala ísť, sa teda nedokázala dostať do Bratislavy, aby z nej následne mohla odísť. Toto som zistila eš...
Čítať ďalej

Blúznenie

Je ľahké chytiť miernu depku, keď sú dni také teplé, že sa nedá robiť nič iné ako spať. V extrémnych teplotách, či už v zime alebo v lete, mi je psychicky zle, lebo by som aj chcela tráviť čas mimo domu, ale proste to nejde. V podstate je to nebezpečné. Dá sa byť iba v nákupných centrách a tam ma to už tiež dosť deptá. Vždy si kúpim niečo, čo mi absolútne netreba. Začína sa mi to tu kopiť, začínam sa topiť v hlúpych maličkostiach, mydlách, liekoch proti bolesti. A v jedle. Je to príliš jednoduché, iba ísť a kúpiť čokoľvek, a zároveň tak hrozne zložité kúpiť tú správnu vec. Všetko niekomu ubližuje, či už ľuďom, ktorí to vyrábajú alebo môjmu telu, do ktorého to vkladám. Táto rýchla doba so svojimi vymoženosťami by mala už konečne spomaliť. Tak trochu blúznim, ale to vlastne skoro vždy. Dnešok nie je výnimkou. Nea
Čítať ďalej

Fungovanie

Chcela by som pauzu. Ale nedokážem o ňu požiadať. Bojím sa čo i len začať vyjednávať, lebo vôbec neviem predpokladať, ako budú reagovať. Chcela by som priestor na úplné zrútenie sa. Ale keď ten priestor budem mať, zrejme už nebudem potrebovať rúcať sa. Zrútením chcem iba vypnúť, ukázať, že už nezvládam každodenné úkony. Ale keď tie úkony nebudem musieť robiť, nebudem potrebovať od ničoho pauzu. Kto vymyslel tento svet, v ktorom musíme byť na tom psychicky alebo fyzicky zle, aby nám niekto platil za to, že nepracujeme? Prečo nemôžeme prácou nazývať aj sprchovanie sa, chodenie na prechádzky, umývanie si zubov, jedenie, spanie? Prečo si činnosť jedného človeka zaslúži peňažnú odmenu, ale keď rovnakú činnosť vykonáva niekto iný niekde inde, už zaplatené nedostane? Prečo niekto môže maľovanie a písanie nazývať svojou prácou a niekto umenie musí mať iba ako niečo, čo robí vo voľnom čase? Bolo by pekné nemusieť vytvárať žiadnu hodnotu pre túto spoločnosť a stále mať z čoho dlhodobo žiť. Bolo ...
Čítať ďalej

Starostlivosť

Ako ma otázka, prečo nepoužívate medzizubnú kefku, dokáže dostať do existenčnej špirály? Jednoduchá odpoveď je, že som lenivá. Zložitá odpoveď je, že za tou lenivosťou sa zrejme skrýva veľa naučených vzorcov a presvedčení o mojej hodnote. Nikto ma nenaučil, ako sa o seba starať. Alebo že je to vôbec potrebné. Nikto mi nebol vzorom pre desaťkrokovú skincare rutinu, každodenné sprchovanie, robenie akéhokoľvek športu, jedenie ovocia a zeleniny, správne čistenie zubov, chodenie do prírody, ani pre ďalšie užitočné veci, na ktoré si teraz nespomeniem. Bola som nechaná napospas osudu a výberu cesty najmenšieho odporu. Bola som nechaná v tom, že o telo sa treba starať iba veľmi okrajovo. Bola som presvedčená o tom, že nie som dostatočne dôležitá na to, aby o mňa bolo treba dbať. Keď o mňa nedbajú ostatní, prečo by som mala ja? Nežijem pre seba, ale pre nich. Tak ak pre nich nie je dôležité, aby ma naučili, ako sa starať o svoj zovňajšok, asi to netreba. To je tá logika, s ktorou idem do hocičo...
Čítať ďalej

Opúšťanie

Zobrali ste mi otcov a mne ide vyskočiť srdce z hrude. Mám chuť spraviť niečo ostentatívne a hlúpe, ale to aj tak nikomu nepomôže. A hlavne to po mne nikto nechce. Všetci si povedia ide sa ďalej a ja nevravím, že nie, ale nemôžeme si aspoň na chvíľu priznať váhu situácie? Nejde o to, ako bude, ale ako je. Ako je mne s tým, čo sa deje tu a teraz. Lebo vy sa tvárite, že je to v pohode. Moja myseľ to neberie. Zostala som zaseknutá v utorku poobede a všetko, čo sa stalo potom, ku mne dolieha akosi skreslene. Toto sa nestalo. Toto tak proste byť nemôže. Nie je možné, aby sa zdvihla vlna odchádzania, napriek tomu, že trendy aj v iných oblastiach hlásia opak. Prepúšťa sa vo veľkom. Ľudia sú pridrahí. Peňazí je málo. Vraj. Neviem, ako je to naozaj, nemôžem si dovoliť vedieť to. Žijem vo svojej bubline, ktorá je zrelá na prasknutie. Ak sa vonkajšok vovalí dovnútra, je po mne. Je po mojom lete plnom výletov a bezstarostnosti. Vy si pôjdete na dovolenky a ja zase zostanem. Ako najväčšia hlupaňa ...
Čítať ďalej

Strana

Som zradkyňa, ktorá veľmi rýchlo prejde na druhú stranu, ak mi poskytne dostatočné množstvo pozornosti. Keď sa jedna strana rúca a druhá ponúka miesto, prečo ho neprijať? Kľudne sa stanem tvojou gumenou kačičkou, bez názoru, bez mozgu, môžeš pri mne iba vysvetľovať svoje nápady nahlas a nežiadať odo mňa nič viac ako to, že ťa budem počúvať. Vlastne mi to tak zrejme bude vyhovovať najviac. Je mi zo seba zle, fakt. Že som tak jednoducho ovplyvniteľná. Že tak ľahko prebehnem na opačnú stranu záujmu a začnem ju obhajovať. Že si nasadím okuliare ignorácie, že začnem chápať, čo chcú povedať moji niekdajší protivníci. Iba preto, lebo si ku mne sadli a spýtali sa ma na môj názor. Napriek tomu, že viem, že môj názor za nič nestojí, pretože nemám dostatočné množstvo skúseností a viem, že sa takto rútime do záhuby. Radšej budem ešte pár mesiacov zdanlivo nad vodou, pozerať, ako všetci odchádzajú, plakať nad tým, ľutovať sa, pritom to bude moja vina. Budem nadržiavať tým nesprávnym a nakoniec s ni...
Čítať ďalej

Pripomenutie

Zase sa snažíš autoritatívne zaviesť obmedzenia bez toho, aby si ich akokoľvek odkomunikoval celému tímu. A ešte aj chceš, aby som ti to schválila. Musíš sa naučiť pracovať s ľuďmi, tvoj niekdajší výrok (ktorý mám samozrejme z počutia), že nebudeš pri argumentovaní o aplikovaní zmien brať do úvahy emócie druhých ľudí, je proste hlúpy. Musíš vedieť vysvetľovať a presviedčať tým správnym spôsobom, dbajúc na všetky aspekty ľudskej psychiky. Lebo nepracuješ so strojmi, ale s cítiacimi bytosťami, ktorých názory budú podložené aj ich emóciami. Keď nás budeš tlačiť do niečoho, čo nám na prvý pohľad skomplikuje prácu a ani nám nevysvetlíš svoju motiváciu, nemáš šancu na dobré vzťahy a prijatie. Keď naše výhrady zamietaš, lebo zo svojej nadriadenej pozície môžeš, iba tým všetko zhoršuješ a dokazuješ, že na svoju pozíciu nemáš tie správne zručnosti. Nikto nehovorí, že ich nedokážeš nadobudnúť, ale proste ich zatiaľ nemáš. A musí ti to byť pripomínané. Nie že by som chcela byť tá, ktorá ti to bud...
Čítať ďalej