Príspevky

Rozhodnutie

Nechcem ti prikazovať, čo máš urobiť, len skúsim zazdieľať svoju skúsenosť. (A nejaké tie nevyžiadané rady.) Keď som bola v počiatočnom štádiu romantického vzťahu, mala som pocit, že sa pre toho druhého človeka musím stať lepšou. Že si zaslúži, aby som sa pobila so svojimi démonmi, aby som začala riešiť svoje problémy. Ale to veľmi rýchlo nabralo naozaj zvláštny spád. Najprv som išla ku psychologičke, po troch sedeniach som však mala pocit, že to nikam nevedie, tak som prestala. A išla som k psychiatrovi. Len tak, bez odporučenia všeobecnej lekárky, lebo na psychiatriu sa dá zájsť aj bez výmenného lístka. Dnes by som povedala, že tento krok ľutujem. Išla som tam zbrklo, impulzívne a z nesprávneho dôvodu. Chcela som sa nechať instantne opraviť, pretože som si myslela, že to bude jednoduché a že presne to po mne ten druhý človek chce. Ale to, že som sa začala rýpať vo svojich problémoch, ma dostalo do dosť zlého emočného rozpoloženia. Zrazu sa uvoľnilo všetko, čo som roky potláčala a on ...
Čítať ďalej

Kruh

Zaujímavé, že keď som si myslela, že priberám, moja hmotnosť bola pri každom vážení v podstate rovnaká a keď som začínala mať pocit, že som možno trochu schudla, zistila som, že mám o tri kilá viac. Asi za to budú môcť tie tabličky Lindt čokolád, ktoré som počas uplynulého mesiaca zožrala. Boli asi štyri? Možno päť, proste ma prenasledovala chuť na čokoládu, do toho minimum pohybu, lebo veď vonku je už večer zima a tma a cez pracovný deň musím sedieť pri počítači. Samozrejme to, že sa mi vôbec nechcelo variť a ani som nemala nápad, čo variť, takže som zjedla hocičo hocikedy, k tomu celému tiež dosť prispelo. A zjavne ani stres mi tentokrát nepomohol v odbúravaní kalórií, ale skôr podporil moju chuť na sladké. Ale žijem s tým, čo mám, čo mi bolo nadelené a čo som si sama na seba "ušila". Podľa nálad v mojich článkoch môžete trackovať môj cyklus, takže nasledujúce dva týždne sa zrejme neozvem, a potom znova nastúpi čistá depka. Aj to je kolobeh života. Nea
Čítať ďalej

Hnev

Niekedy mám chuť prikázať všetkým, čo sa oddrbali z Bratislavy, aby sa okamžite vrátili naspäť a začali so mnou tráviť čas. Boli letné prázdniny, videli sme sa nulakrát, jedenkrát, dvakrát, ja som bola cez týždeň tu, vy ktovie kde, to znamená, že ma už nechcete, nepotrebujete vo svojom živote, keď si ani cez prázdniny na mňa nenájdete deň či aspoň hodinu. Strašne ma to štve, strašne ma štve, že sa niekto dokáže zdvihnúť a preniesť celý svoj život inam a viem, že je to zrejme preto, že závidím, ale aj tak. Prečo odchádzate, prečo kurva všetci odchádzate, prečo odchádzate práve tí, s ktorými som vo svojom živote rátala a chcela byť. Nikdy sa s tým nezmierim, nikdy sa cez to neprenesiem, vždy vám to budem zazlievať a budem vás nenávidieť a pritom ak o päť, o desať rokov napíšete, že ma predsalen na chvíľu chcete vidieť, pribehnem a budem si užívať ten kúsok lásky, ktorý ste mi zrazu v obmedzenom množstve ochotní dať. Do piče aj s vašimi výletmi, do piče aj s vašimi inými kamarátmi, známym...
Čítať ďalej

Slnko

Mala som dnes byť v Martine, ale zrušili včerajšie divadelné predstavenie, na ktoré som tam chcela ísť, tak som zostala doma. V Martine som už tento rok bola, ale chcela som ísť znova, aj do mesta, aj do divadla, lebo sa mi tam celkom páčilo a nestihla som všetko, čo som chcela. A myslela som si, že jeseň by tam mohla byť pekná. Aj keď ktovie, ako by dopadla cesta vlakom, s tým včerajším prudkým vetrom a večerným lejakom. Na jednej strane som rada, že som nešla, aspoň som ušetrila, na druhej strane trochu ľutujem, že som nevyužila túto, zrejme poslednú tohtoročnú, šancu niekam vypadnúť. Dovolenkové dni míňam aj tak, lebo sa mi nechce pracovať, pred úplnou panikou ma ochraňuje iba zistenie, že ak by som si odteraz zobrala jeden deň dovolenky každý druhý týždeň, môj zostávajúci počet dní mi presne vystačí do konca roka. Čo bude potom, neriešim. Aj tak netuším, ako dopadne moje koncoročné pracovné zhodnotenie, od ktorého radšej očakávam to najhoršie. Žiadne odmeny a výpoveď. Lebo to, čo v...
Čítať ďalej

Rozorvanosť

som ďaleko od žitia blízko existencie ale nie úplne v nej pozorujem a asi aj vnímam no necítim radosť smútok zadosťučinenie iba akési vnútorné pnutie ktoré sa mení na  zlosť nespokojnosť zvieracie vrčanie ktoré sa mi mimovoľne derie  z hrdla a keď uzrie svetlo sveta je nevysvetliteľné neobsiahnuteľné ľudskou rečou nepochopené okolím ktoré sa naň díva ako na niečo zavrhnutiahodné divné smiešne pritom bolesť v ňom obsiahnutá by pohla horou, keby sa mohla zhmotniť nadobudla by nadľuskú silu a ukázala rozorvanosť ktorá sa v nej skrýva a každým dňom silnie
Čítať ďalej

Jeseň

Som unudená a osamelá a neviem, či sa mi chce takto žiť. Myslím si, že moja myseľ je čistá, ale možno ani nie, keď rozmýšľam nad tým, že by bolo príjemnejšie nebyť. Mám kopu možností, čo robiť a ja si vyberám ničnerobenie. Už tretí týždeň idem ráno do práce a poobede naspäť z práce domov, maximálne niečo nakúpim, doma ľahnem do postele alebo sadnem pred telku a čítam si alebo pozerám seriál. Zakazujem si chodiť do mesta, ak vyslovene niečo nepotrebujem alebo nie som s niekým dohodnutá, že sa stretneme. Mám jedného jediného človeka, s ktorým sa vídavam asi raz za mesiac, a to strašne nestačí. Chcem aj nechcem byť sama, chcem aj nechcem spoznávať nových ľudí, chcem aj nechcem doprosovať sa tým, ktorých som kedysi poznala. Rozmýšľala som nad oslavou svojich 30. narodenín (znova). Že koho by som pozvala. A reálne mám problém vyskladať skupinu piatich ľudí (mám možno tak troch). Na svoje posledné narodeniny som si pri sfukovaní sviečok priala, aby to bolo poslednýkrát. Nebolo to pekné prian...
Čítať ďalej

Jednoduchosť

Nachádzam sa v zakliatom období, kedy sa nadchnem pre nejaký výlet a vzápätí si poviem: načo vôbec niekam chodiť. Možno to bude tým, že som minula more peňazí, takto sa aspoň trochu chránim pred tým, aby som minula ešte omnoho viac. Chodím iba prstom po mape, vytipujem si miesta vo Viedni či v Trnave a o päť minút ma to prejde. Keď si uvedomím, že by som musela ísť vlakom, radšej výlet zavrhnem. Vlakov mám už na tento rok dosť. A keby som chcela, aby ma niekto odviezol, musela by som sa s ním dohodnúť, spoliehať sa na to, že ani jeden z nás neochorie, že sa nepokazí auto, že sa zhodneme na tom, kam chceme ísť. Zvyčajne ideme tam, kam chcem ja, ale aj to je vlastne trochu problém, lebo už ma nebaví všetko plánovať. Hrozné, že kamkoľvek chcem ísť, čokoľvek chcem robiť, musím sa nejako pričiniť o to, aby sa to udialo. Rada by som niekomu odovzdala kontrolu, ale samozrejme iba človeku, ktorý presne vie, čo sa mi bude páčiť. Mám to so sebou ťažké, čo vám budem hovoriť, na jednej strane chce...
Čítať ďalej