Príspevky

Bezhodnotná

Nehovor mi, že mám na viac, lebo by som ti mohla uveriť. A čo potom? Mám stratiť svoj obranný štít strachu a začať si myslieť, že môžem niečo dokázať? Že môžem viac ako len chodiť do práce, ktorá ma miestami až príliš stresuje a po nej hľadať spôsoby naplnenia? Mám si dovoliť odísť, cestovať, objavovať? Mám chcieť zmenu, nájsť cieľ a ísť si za ním? Nemôžem uveriť, že som schopná. Nemôžem si dovoliť dať priestor svojmu potenciálu. Nemôžem si nechať hladkať ego. Nemôžem veriť, že pochvalné slová myslíte vážne. Nemôže ma rozladiť, keď mi pripomenieš, že si mi raz povedal, že by si chcel, aby tvoja dcéra bola ako ja. Ja neexistujem. Proste nie som. Ja je amorfné čosi, čo sa na všetko pozerá z vrchu a čaká, kým nadíde jeho chvíľa. Ja ešte nemá život. Toto, čo vidíš, nie je ja. Toto nie je môj život. Musím si to hovoriť, musím tomu skúsiť veriť, lebo to nemôže byť inak. Toto nemôže byť život môjho ja. Toto nemôžu byť tie dni, ktoré prežíva. Jeho dni ešte len prídu. Jeho dni budú iné ako tiet
Čítať ďalej

Úzkosť

Nepripomínaj mi, čo nemám. Nehovor mi o tom, čo nikdy mať nebudem. Pomaly padám do priepasti, šmýkam sa strmým svahom rovno do pekla. Čo ma tam čaká? Nikto nevie. Iba tuším, že to nebude žiadna sranda, iba navnímavam strach, čo odtiaľ ide. Nevyhnem sa tomu dopadu. Už je blízko, nemá zľutovanie, ešte mi daj trochu času, trochu vzduchu, zopár dní bez teba. Viem, že chcem priveľa a nikdy nebudem mať dosť. Vždy budem chcieť viac. Viac vecí, viac dielov, viac úderov srdca. Ale raz to musí skončiť. Raz už nebude priestor na viac. Možno si predstavujem pokoj, ktorý je nereálny. Možno je život neustále behanie v kruhu. Možno je život nekonečná sťahujúca sa špirála. Po ktorej prichádza ten pád, ktorý cítim. Je to akoby som vynechala jeden schod po ceste dolu, chvenie v hrudi, ktoré prichádza, kedy chce, studený pot, návaly tepla, zrýchlený tlkot srdca, problém nadýchnuť sa, bolesť za hrudnou kosťou. Viac úzkosti, ako moje telo dokáže zniesť. Dokedy ju ešte budem musieť znášať? Možno radšej nič
Čítať ďalej

Uväznená

Môj život nikdy nebol môj. Bude to znieť ako blbosť, bude to znieť ako nevďačnosť, veď nikdy som nebola do ničoho tlačená, nútená, nikdy som nemala ničoho nedostatok. Nikdy som sa nemusela zamýšľať nad tým, odkiaľ sa berú peniaze, či si budeme môcť dovoliť jedlo, nikdy som sa nemusela uskromniť, príliš sa obmedzovať. No napriek tomu sa cítim obmedzovaná. Obmedzovaná nevyslovenými požiadavkami. Obmedzovaná predstavami druhých o mojom živote. Obmedzovaná povinnosťami tejto spoločnosti. Obmedzovaná pracovným časom, otváracími hodinami inštitúcií, cestovným poriadkom, svojím strachom. Väčšina týchto obmedzení je iba v mojej hlave, no o to viac sa ich nedokážem zbaviť. Môj život nikdy nebude môj, ak sa budem prispôsobovať tomu, čo si myslím, že odo mňa niekto očakáva. Možno sú to len moje očakávania odo mňa samej, očakávania, ktoré sú budované vonkajšími faktormi, prečítanými knihami, skúsenosťami druhých ľudí. Očakávania, ktoré si internalizujem, no nedokážem ich napĺňať. Keď bola moja mam
Čítať ďalej

Nepozorná

skoro mi dnes na hlavu spadla rampa zatvárajúca sa po odchode auta z parkoviska nie som si istá či stále žijem
Čítať ďalej

Neživot

Ako vymazať z hlavy plán, ktorý ti tam niekto vložil? Vieš, že to nemyslel zle, ale to miesto je práve v deň tvojho výletu zatvorené z dôvodu prípravy na nejakú akciu. Ty však teraz budeš mať to miesto na svojom pomyselnom zozname, a tým pádom už podvedome plánuješ ďalší výlet do toho mesta. Kedy to končí? Kedy skončia všetky plány? Kedy si konečne dovolím neplánovať, nehrnúť sa za niečím ďalším? Kedy prestanem dovoľovať okolitému svetu, aby ma zaujímal? Kedy nastane čas, keď si poviem, že mi už svet nemá čo ponúknuť? Kedy už prestanem chcieť? Je to únavné. Stále mať niečo na pláne. Nedovoliť si priestor na vydýchnutie. Keď skončí jedno, príde druhé. A niekedy prvé ani neskončí a sú tu ďalšie tri. Niekto by povedal, že to je život. Že neustále plány a povinnosti sú život. Ja to tak nevnímam. Neviem, čo by mohol byť život. Ale toto mi tak nepripadá. Nea
Čítať ďalej

Predchorobné blúznenie

Keby som dokázala vydržať nepozrieť si storky ľudí, ktorých poznám, ale vlastne ich nesledujem, možno by som práve teraz nebola v takých hrozných emočných sračkách. Musí to byť o porovnávaní sa. Ty si na mieste, kam som chcela ísť aj ja, na ktoré už zopár rokov plánujem ísť a stále mi to nevychádza, lebo sama sa ísť bojím a nedokážem nájsť nikoho, kto by išiel so mnou. Z tej malej hŕstky ľudí, ktorí sa ešte aspoň okrajovo nachádzajú v mojom živote, nie je nikto, s kým by som si taký výlet vedela predstaviť. Porovnávam svoj život s tým tvojím a keby som nevidela tvoje fotky, bola by som vlastne úplne v pohode. Na začiatku roka som si chcela zakázať chodiť na výlety sama, ale také predsavzatie som mohla veľmi rýchlo zabaliť, lebo by som nebola išla ani na tých zopár miest, ktoré sa mi tento rok podarilo navštíviť. Chcela som vám všetkým povedať, choďte do riti, ale to by som sa fakt musela zabiť, aby mi to vydržalo. Jedna vec, s ktorou môžete rátať, je, že kým dýcham, VŽDY sa doplazím na
Čítať ďalej

Neexistujúca

Nemám poňatie, či ešte existuješ A chcem sa presvedčiť o tom, že mi je to jedno Ak svoju existenciu zamlčuješ Budem sa snažiť mlčať o svojej aj ja Ak o tebe nemám info Ak mi neodpovedáš na správy Ak nepozeráš moje storky Ak si na mňa len tak nespomenieš Nebudem ti poskytovať omrvinky môjho života V žiadnej forme Bude ma to stáť veľa síl Lebo túžim po pozornosti Ale túžim aj po tom, aby som sa jej prestala Tak vehementne dožadovať A radšej chcem žiť svoj život v prítomnosti Bez toho, aby som zakaždým myslela na to Čo z neho by sa dalo zazdieľať Tak uvidíme, ako mi to pôjde Nea
Čítať ďalej