Život po škole

Som vo vlaku domov a má chuť podrezať si žily. Živo to vidím. Živo si to predstavujem. Vidím kožu rozostúpiť sa, vidím najprv kvapky, potom prúd krvi. Vidím nezáujem ľudí okolo mňa. Ľudí v tomto vlaku. Vnímam nudu, nadšenie, únavu, radosť, nepochopenie. Cítim povinnosť. Povinnosť prísť domov. Povinnosť pokračovať v zabehnutom. Povinnosť ráno vstať a niečo robiť.  Povinnosť prísť a tváriť sa, že tu aspoň trochu chcem byť. Povinnosť zostať. Nea

pokúša sa o mňa ťažoba cítim ju v každom kúte svojho tela je ako veľká prikrývka v posteli príjemná mimo nej prekáža v pohybe

Tento víkend som mala byť v Piešťanoch. V utorok som si však v práci cestou hore schodmi fajne nakopla palec na nohe. Polhodinu po tomto incidente ma bolel prst tak, že som si povedala, že nie je možné, aby som bola cez víkend schopná pešo zájsť v Piešťanoch zo stanice do centra mesta a ešte sa potom aj prechádzať po meste, obdivovať jeho krásy a zháňať si jedlo. Takže výlet do Piešťan som presunula. Mám síce ďalší konkrétny termín, ale asi celý ten výlet nakoniec aj tak zruším. Do Piešťan som pôvodne chcela ísť na festival Cinematik, ale akosi sa mi nechcelo čakať až do septembra. Tak som sa presvedčila, že by mi medzi tými tisíckami ľudí, ktorí prídu na tento filmový festival, aj tak nebolo príliš dobre, preto som si výlet preplánovala na inokedy. Už som sa aj pomaly začínala tešiť, že tam tento víkend pôjdem, ale minulú sobotu som začala preplánovávať skoro všetky svoje letné výlety, a tým sa všetko rozdrbalo. Bude zázrak, ak sa mi vôbec podarí ísť v auguste s kamoškou do Prahy,...

Sedím v Starbuckse a pijem najlepšie jedlo tohto týždňa (Tiramisu Cream Iced Latte ftw), keď sa započúvam do rozhovoru pri vedľajšom stole. Táto dvojica sa mohla rozprávať o akomkoľvek inom meste alebo mať rozhovor o niečom úplne odlišnom, ale nie. Chalan pochádza z Lučenca, spomína tamojšiu synagógu a mne sa tisnú slzy do očí. Vysvetlím. Z Lučenca je a v Lučenci zrejme ešte stále býva časť našej rodiny. Konkrétne sesternica môjho otca, jej rodičia a jedna z jej dcér so svojím partnerom. Aspoň tak to bolo, keď sme ich boli naposledy navštíviť. Teda zhruba pred (minimálne) ôsmymi rokmi. Niežeby mi títo konkrétni ľudia nejak extra chýbali, skôr mi to pripomenulo môjho otca. A prišlo mi to tak nejak ľúto, že sme ich tak dlho nevideli. Predsalen, v Lučenci je hrob mojej babky (ktorú som naživo nikdy nevidela) a predpokladám, že ešte stále nejakí moji živí príbuzní a máme tak málo rodiny, že možno by nebolo až tak na škodu udržiavať kontakt s tou existujúcou. Vyrojili sa spomienky na moje d...

Ak máš naplánovaných 5 výletov na nasledujúcich 10 týždňov, nerýp do nich. Hlavne nie v sobotu o ôsmej ráno tesne po zobudení. Mala som všetko pekne rozvrhnuté, dovolenka v tabuľke, čísla sedeli, ale nie... Musela som to začať meniť. Lebo do Popradu chcem ísť viac ako do Piešťan, napriek tomu, alebo práve preto, že je ďalej. Do Mikulova by som išla radšej o niečo skôr ako v októbri, ale už mám vybraný hotel, ktorý inokedy nemá voľné izby. Nový termín Olomouca prestal vychádzať, lebo brat v ten deň zrejme bude mať promócie. Tým sa to moje vymýšľanie vlastne začalo. K tomu som ešte pred dvomi dňami bola nakriapnutá na Zakynthos, to som však nikomu neprezradila, že by sa druhý septembrový týždeň dalo ísť na 5 nocí, nie 7, ubytko by bolo, letenky by boli, a tak. Som z toho plánovania už magor. Chcem proste mesiac bez toho, aby som musela plánovať iba na víkendy. Potom by som všetky tieto výlety postíhala a mala by som pokoj. Takto musím furt na niečo čakať, mám pocit, že nič iné nerobím. I...

TAK blízko som bola ku kúpe abonentky, ale niekto si uchmatol akurát moje obľúbené miesto, medzi časom, kedy som si pozrela, že je voľné a kedy som sa rozhodla, že si ho idem kúpiť. Prisahám, že neprešli ani dve hodiny. Teraz som smutná, lebo som fakt bola rozhodnutá, po toľkých rokoch platonického pozerania sa na abonentky, som konečne išla spraviť ten krok... a nič. V minulosti ma odrádzala hlavne ich cena a aj to, že na abonentkové predstavenia zvyčajne ešte nie je vypísaný dátum. Ale povedala som si, že kašľať na to, už mi tento rok prepadlo asi 200€ na vstupenky do divadla, tak mi môžu prepadnúť aj ďalšie. Vesmír to tak však zjavne nechcel. Tak som si aspoň kúpila poslednú voľnú vstupenku na predstavenie v L+S, ktoré mi včera niečo pripomenulo. Ale tá abonentka ma štve. A budú o tom všetci počuť. Nea