Jednoduchosť

Nachádzam sa v zakliatom období, kedy sa nadchnem pre nejaký výlet a vzápätí si poviem: načo vôbec niekam chodiť.

Možno to bude tým, že som minula more peňazí, takto sa aspoň trochu chránim pred tým, aby som minula ešte omnoho viac. Chodím iba prstom po mape, vytipujem si miesta vo Viedni či v Trnave a o päť minút ma to prejde. Keď si uvedomím, že by som musela ísť vlakom, radšej výlet zavrhnem. Vlakov mám už na tento rok dosť. A keby som chcela, aby ma niekto odviezol, musela by som sa s ním dohodnúť, spoliehať sa na to, že ani jeden z nás neochorie, že sa nepokazí auto, že sa zhodneme na tom, kam chceme ísť. Zvyčajne ideme tam, kam chcem ja, ale aj to je vlastne trochu problém, lebo už ma nebaví všetko plánovať. Hrozné, že kamkoľvek chcem ísť, čokoľvek chcem robiť, musím sa nejako pričiniť o to, aby sa to udialo. Rada by som niekomu odovzdala kontrolu, ale samozrejme iba človeku, ktorý presne vie, čo sa mi bude páčiť.

Mám to so sebou ťažké, čo vám budem hovoriť, na jednej strane chcem, aby ma niekto povodil kade-tade, na strane druhej chcem ležať v posteli a pozerať Netflix. A jedno z toho je oveľa jednoduchšie.

Nea