Rozorvanosť
som ďaleko od žitia
blízko existencie
ale nie úplne v nej
pozorujem
a asi aj vnímam
no necítim radosť
smútok
zadosťučinenie
iba akési vnútorné pnutie
ktoré sa mení na zlosť
nespokojnosť
zvieracie vrčanie
ktoré sa mi mimovoľne
derie z hrdla
a keď uzrie svetlo sveta
je nevysvetliteľné
neobsiahnuteľné
ľudskou rečou
nepochopené okolím
ktoré sa naň díva ako na niečo
zavrhnutiahodné
divné
smiešne
pritom bolesť v ňom obsiahnutá
by pohla horou, keby sa mohla zhmotniť
nadobudla by nadľuskú silu
a ukázala rozorvanosť
ktorá sa v nej skrýva
a každým dňom silnie