Dieťa

Si taký ten materinský typ, v tvojej prítomnosti sa mením na dieťa. Dieťa, ktoré sa ti chce líškať, ktoré chce, aby si ho mala rada, aby si sa oň postarala, aby si ho ľúbila. A to je značne divné, keďže sme dve dospelé ženy bez akéhokoľvek rodinného puta.

Takže nie, neprídem na kávu a nielen preto, že bývaš na mieste, kam sa asi ťažko dostanem bez auta. Neprídem hlavne preto, že mi tvoj odchod spred troch rokov zlomil srdce ako dieťaťu zlomí srdce odchod jeho mamy. Rátala som s tebou a ty si odišla. Nepovažovala som ťa za kolegyňu ani kamarátku, ale za niekoho, kto by dokázal pohladiť a utíšiť, napriek tomu, že si odo mňa o polovicu menšia a nie až tak oveľa staršia. Vyžaruješ niečo, čo ma dráždilo aj upokojovalo zároveň, no dnes mi to už prišlo iba nepríjemné. Cítila som sa pri tebe ako bezbranné, odovzdané dieťa, ktoré sa ti chce zavďačiť.

Možno som dnes chcela, aby si čo najskôr odišla preto, že si vo mne začala prebúdzať nejaké emócie. A ja teraz nemám čas na emócie. Rozhodne nie také, aké u mňa vyvolávaš. Vybrala si si vlastnú rodinu namiesto mňa, takže dobre, že sa už zrejme nikdy neuvidíme.

Maj sa,

Nea