Fake it till you make it

Bude to tak super, keď konečne nebudem mať prácu. Keď ma vyhodia kvôli tomu, že nie som dosť dlho pripojená na VPNke a nevyprodukujem 200 riadkov kódu každý deň.

Bude to krásne, keď budem môcť byť sama sebou, svojou finálnou formou, bez obmedzení pracovného času. Keď sa dostanem do internetových králičích nôr a zostanem zakliesnená hlboko v nich.

Hej, som poriadne delulu, ale čo iné mám robiť, ked sú tu vydrbaní makači, ktorí nechcú alebo nevedia oddychovať a očakávajú od svojich podriadených to isté? Ja sa nechcem snažiť najviac ako dokážem, lebo to už mám odskúšané. Viem, že také fungovanie mi nerobí dobre. Spôsobuje mi srdcové arytmie a iné zdravotné nepríjemnosti.

Prečo nás proste nemôžu nechať pracovať ako zvládame, alebo aspoň nemotivovať k výkonu strachom z vyhadzova, ale pekne pochvalou? (Lebo ich manažérske schopnosti sú skoro neexistujúce.) Chcú si vytvoriť dream team ľudí bez osobného života, ktorí ničomu nerozumejú, ale budú poslušne upravovať na základe požiadaviek niekoho, kto nevie, ako funguje testovanie. Nemajú kúsok sebareflexie, lebo veď ja sa netvárim, že som dokonalá alebo že to, čo tu máme zavedené, je, či niekedy bolo dokonalé, ale aspoň si to priznám. Vždy je čo zlepšovať. Ale s mierou a s vedomím, že pracuješ s ľuďmi a nie so strojmi.

Tak mi teda nič iné nezostáva, iba sa presviedčať o tom, že bez tejto práce mi bude lepšie.

Nea