Špirála

Mala som dnes byť v Žiline, v divadle. Nešla som. Lebo leto skončilo, lebo stačilo výletov. Tak prázdno vypĺňam nakupovaním.

Nie je to dobré, nie je mi dobre. Keď pomyslím na dni počasím donútene strávené vnútri, ktoré ma čakajú, mám chuť vyrobiť nejakú drámu, len aby sa niečo dialo. Keď pomyslím na tú nekonečnú nudu, ktorá ma čaká, mám chuť byť radšej v kóme.

Pozrela som si video jednej osoby na Youtube, v ktorom odpovedá na otázky svojho o štyri roky mladšieho ja. A to, ako veľmi rôzne sú tieto jej dve verzie, ma zaráža. Pamätám sa, že som videla to video spred štyroch rokov, keď bolo nové a tešila som sa, ako natočí to tohtoročné. Prešlo to ako voda a ona vyzerá aj správa sa úplne inak. Dospelejšie. Jej nová verzia sa mi hnusí. Mala som ju rada takú rozlietanú, emocionálnu, nezakotvenú. Ale zdá sa, že druhým ľuďom asi trvá kratšie, kým vyhľadajú pomoc a nechajú si pomôcť. Ona je na antidepresívach a aj ja by som mohla byť, ale nie som. Jej terajšia vyrovnanosť sa mi protiví, lebo ona sa za tie štyri roky zmenila a ja som zostala rovnaká. Rovnako depresívna. Rovnako nevyspytateľne emocionálna a zároveň emočne uzatvorená. No z nejakého dôvodu mi jej premena nedáva nádej. Iba ma utvrdzuje vo vlastnej chybovosti.

A čo s tým nakupovaním? Mám na ceste tri zásielky zbytočností, každá v priemere za 60€. Už tretí deň po sebe som minula asi 120€ na... *krčí plecami*. A to som si v pondelok hovorila, že som na tom tento mesiac finančne celkom v pohode. No zjavne si to potrebujem pokaziť, zjavne potrebujem začať nakupovať vianočné darčeky tri mesiace pred Vianocami, zjavne potrebujem nové kusy oblečenia, čiapku, hrnček, sprchový gél, parfém, knihu. Prečo? Lebo vo svojom voľnom čase nemám čo iné na práci. A hľadať si niečo je tak hnusne náročné.

Čo keby som začala piť? Dočítala som knihu o 15-ročnej alkoholičke a je mi jasné, že pitie nie je dobrá cesta. Ale čo ak si chcem vybrať zlú cestu? Čo ak chcem prestať byť dobré dievča? (Akoby som niekedy niečo také dokázala. Ale predstava je to pekná.) Nebaví ma to tu. A byť alkoholičkou znamená, že máš každý deň čo robiť, aby som parafrázovala jeden mierne f***ed up seriál. Znie to minimálne ako zaujímavý experiment. (Nikdy by som do práce neprišla pod vplyvom, zase to dobré dievča vo mne víťazí. Lebo sa bojím, že ma vyrazia. A to si myslím, že by som nezvládla. Lebo akokoľvek nahovno je to, čo žijem, zmeny sa bojím viac ako zostávania v tom, čo poznám. A zas buďme úprimní, môj život je hella úžasný, len ja to tak proste necítim.)

Už asi tretí deň mám pocit, že mám zvýšenú teplotu, cítim sa horúco, som unavená a strašne rada by som si vypla hlavu. Tak ukončím aspoň tento kus nahovno textu, lebo koho to tu vlastne zaujíma.

Nea