Koniec sezóny

Tento rok bol výletovo veľmi priaznivý. Napriek tomu mám pocit, že som dokopy vlastne nič nezažila.

Pamätám si búrky, teplá, šprintovanie na vlak, chodenie do kopca, kolieska kufra na rozdrbanom chodníku, meškajúce spoje, dehydratáciu a najnovšie hmyz v izbe. Keby som nemala fotky, ktoré som vešala na Instagram, z výletov by som si jednoznačne pamätala iba nedostatky. Takto sa aspoň viem prinútiť pripomenúť si, kde som to vlastne strávila nie úplne zanedbateľné množstvo času. Banská Bystrica, Martin, Uherský Brod, Viedeň, Salzburg, Brno, Praha, Nitra, Piešťany, Liptovský Hrádok, Žilina, Stará Ľubovňa, Mikulov, a ešte možno aj nejaké miesta zabúdam.

Môžete si všimúť, že geograficky som sa príliš ďaleko nedostala. Keďže som dlho neletela lietadlom a úplne som si od toho odvykla, tak využívam iba vlaky (prípadne auto, ak šoféruje niekto iný, čo sa stáva iba zriedka) a je iba isté množstvo zaujímavých miest, kam sa dá z Bratislavy dostať vlakom za rozumný čas a cenu. Okrem toho mám k neprebádanému zahraničiu rešpekt a sama sa tam v podstate bojím ísť. Už roky ma láka Ľubľana či Varšava a napríklad aj taký Vilnius, ale keď si predstavím, že by som v cudzine bola odkázaná sama na seba, moja úzkosť značne stúpa. A plánovať niečo s niekým sa mi vždy zdá oveľa zložitejšie, ako sa vybrať preč osamote. To radšej zostanem doma. (A tak zostávam.)

Na tento rok teda svoju výletnú sezónu asi uzatváram, nájdete ma v mojom rodnom meste, potulovať sa po nákupných centrách, alebo v posteli, snívať si svoju vlastnú (ne)realitu.

Nea