Výlety

Ak máš naplánovaných 5 výletov na nasledujúcich 10 týždňov, nerýp do nich. Hlavne nie v sobotu o ôsmej ráno tesne po zobudení.

Mala som všetko pekne rozvrhnuté, dovolenka v tabuľke, čísla sedeli, ale nie... Musela som to začať meniť. Lebo do Popradu chcem ísť viac ako do Piešťan, napriek tomu, alebo práve preto, že je ďalej. Do Mikulova by som išla radšej o niečo skôr ako v októbri, ale už mám vybraný hotel, ktorý inokedy nemá voľné izby. Nový termín Olomouca prestal vychádzať, lebo brat v ten deň zrejme bude mať promócie. Tým sa to moje vymýšľanie vlastne začalo. K tomu som ešte pred dvomi dňami bola nakriapnutá na Zakynthos, to som však nikomu neprezradila, že by sa druhý septembrový týždeň dalo ísť na 5 nocí, nie 7, ubytko by bolo, letenky by boli, a tak. Som z toho plánovania už magor. Chcem proste mesiac bez toho, aby som musela plánovať iba na víkendy. Potom by som všetky tieto výlety postíhala a mala by som pokoj.

Takto musím furt na niečo čakať, mám pocit, že nič iné nerobím. Iba čakám na svoje výlety a keď sa blížia, tak sa mi zrazu nechce ísť, lebo by som si aj rada oddýchla, ale vtedy sa už nič nedá bezplatne zrušiť. A potom sa do toho začnú drbať nejaké potenciálne návštevy, čo si celé leto nenájdu čas na to, aby prišli do Bratislavy, ale keď chcem byť s nimi, musím ísť minimálne do Viedne. A to sa mi akosi chce menej, ako sa 4 hodiny terigať sama do Popradu. Nedáva to zmysel.

Som príliš rozlietaná, potrebovala by som týždeň niekde na chate, s knihami, a s večierkou o dva domy ďalej.

Nea