Rozdrbaná

Tento víkend som mala byť v Piešťanoch. V utorok som si však v práci cestou hore schodmi fajne nakopla palec na nohe. Polhodinu po tomto incidente ma bolel prst tak, že som si povedala, že nie je možné, aby som bola cez víkend schopná pešo zájsť v Piešťanoch zo stanice do centra mesta a ešte sa potom aj prechádzať po meste, obdivovať jeho krásy a zháňať si jedlo. Takže výlet do Piešťan som presunula. Mám síce ďalší konkrétny termín, ale asi celý ten výlet nakoniec aj tak zruším.

Do Piešťan som pôvodne chcela ísť na festival Cinematik, ale akosi sa mi nechcelo čakať až do septembra. Tak som sa presvedčila, že by mi medzi tými tisíckami ľudí, ktorí prídu na tento filmový festival, aj tak nebolo príliš dobre, preto som si výlet preplánovala na inokedy. Už som sa aj pomaly začínala tešiť, že tam tento víkend pôjdem, ale minulú sobotu som začala preplánovávať skoro všetky svoje letné výlety, a tým sa všetko rozdrbalo. Bude zázrak, ak sa mi vôbec podarí ísť v auguste s kamoškou do Prahy, keďže aktuálne mám na vlakovú trasu Bratislava - Praha dosť ťažké srdce. A nie som si úplne istá, či som ňou v dohľadnom čase ochotná ísť. Najnovšie sa včera bratova frajerka cestou z Brna do Viedne zasekla v Břeclavi, lebo sa pokazil vlak, v ktorom išla. Prisahám, že tá trasa a Břeclav konkrétne, je zakliata.

Inak, prst na nohe je v poriadku, vlastne mu dokopy ani nič nebolo, preto si myslím, že to bola iba zámienka na to, aby som mohla zostať doma. Dokonca som zrušila aj svoju plánovanú štvrtkovú terapiu, ešte večer v deň nakopnutia palca. Že predsa nezvládnem ísť vo štvrtok na ňu a naspäť do práce, keď ešte k tomu malo podľa prepovede pršať. Ale to už asi keď som si dohadovala termín, resp. keď ma terapeutka poprosila o presunutie termínu, tak som vedela, že ho zruším. 12:00 v pracovný deň fakt nemôžem mať terapiu.

Cítim smútok, nič sa mi nechce, najbližší týždeň a pol by mi extra bodlo mať PNku a nič nemusieť riešiť. Nemám žiadne plány, je stred leta, ale je 20 stupňov a každú chvíľu to vyzerá, že bude pršať. Neoplatí sa mať možnosť vychádzať von. Mám 4 knihy na čítanie, rozpozeraný seriál a po krk celého sveta. V práci ma tento týždeň postrádať nebudú, tak načo sa vôbec snažiť.

 

 Nea