Fungovanie

Chcela by som pauzu. Ale nedokážem o ňu požiadať. Bojím sa čo i len začať vyjednávať, lebo vôbec neviem predpokladať, ako budú reagovať.

Chcela by som priestor na úplné zrútenie sa. Ale keď ten priestor budem mať, zrejme už nebudem potrebovať rúcať sa. Zrútením chcem iba vypnúť, ukázať, že už nezvládam každodenné úkony. Ale keď tie úkony nebudem musieť robiť, nebudem potrebovať od ničoho pauzu.

Kto vymyslel tento svet, v ktorom musíme byť na tom psychicky alebo fyzicky zle, aby nám niekto platil za to, že nepracujeme? Prečo nemôžeme prácou nazývať aj sprchovanie sa, chodenie na prechádzky, umývanie si zubov, jedenie, spanie? Prečo si činnosť jedného človeka zaslúži peňažnú odmenu, ale keď rovnakú činnosť vykonáva niekto iný niekde inde, už zaplatené nedostane? Prečo niekto môže maľovanie a písanie nazývať svojou prácou a niekto umenie musí mať iba ako niečo, čo robí vo voľnom čase?

Bolo by pekné nemusieť vytvárať žiadnu hodnotu pre túto spoločnosť a stále mať z čoho dlhodobo žiť. Bolo by pekné vedieť sa uskromniť, nemusieť sa predbiehať v tom, čo má kto najlepšie a najnovšie. Bolo by pekné vystačiť si s málom, mať vždy čo robiť, ale mať čas aj na dostatočný oddych. Bolo by pekné nemusieť sa báť o svoju budúcnosť a stresovať sa kvôli peniazom, zobrať si toľko dní voľna, koľko sa človeku zachce a nemusieť to odôvodňovať ani byrokraticky riešiť.

Možno potom by sme sa do práce občas aj tešili. A možno by to tu celé ľahlo popolom.

Nea