Prestať

Je závislá a možno si to aj prizná, ale problém je v tom, že s tým odmieta čokoľvek robiť. Veď iba žije. Veď to predsa k životu potrebuje.

Je tristo eur v mínuse, a to do konca mesiaca zostáva ešte celých 5 dní; má spísaný dlhočizný zoznam nového oblečenia, ktoré tento rok nakúpila, pričom nesie už piatu tašku toho starého do smetia; na poličke sa jej kopia knihy a vyfotené filmy; prstene už prestáva mať kam dávať; a stále má pocit, že jej niečo chýba, že stráda, že nemá a nikdy nebude mať dosť.

Tak predtým, ako ide spať, vezme do rúk žiletku a proste sa poreže. Len tak. A chce viac, ale povie si, že nemôže, ale zároveň ešte nechce prestať. Tak prestane až po chvíli. A nič necíti, žiadna úľava či slasť neprichádza, je tu iba pocit zahanbenia, ktorý pretrváva až kým nezaspí.

A snívajú sa jej zvláštne sny a ráno dúfa, že aj to pošmyknutie sa bol iba sen, že to s realitou nemá nič spoločné, ale stalo sa a ďalšie jazvy sú už na ceste. (Krava sprostá, že sa vôbec niekedy snažila so svojou závislosťou skoncovať.)

Nea