PMS

Keď na posedenie zjem polovicu balíčka gumových cukríkov, asi by som už mala vedieť, o koľko dní mi začne cyklus. Ale neviem.

Každopádne však viem, že sa blíži, aj samovražedné myšlienky tomu zodpovedajú, ale podľa mňa ich muselo niečo vyprovokovať. Napríklad situácia, v ktorej sa nachádza tento svet, táto krajina. O chvíľu nebudem v bezpečí ani v práci, ani doma, a to ma tak akosi nebaví. Mám kúpené lístky do divadla a obávam sa, že tak ako minulý rok, aj teraz ich nechám prepadnúť, lebo sa budem báť, čo by sa mohlo zrovna v ten večer stať. Neznášam neistotu, znova mi napadá, že som sa nemala nikdy narodiť a o čo lepšie by mi bolo. Ale ktovie, ako funguje vedomie, možno keby som sa nenarodila v tomto tele, narodila by som sa v inom, niekde inde, ktovie či nie na horšom mieste, v horších podmienkach. Lebo ja viem, že tu mám v podstate dobré podmienky. Práve preto ma tak hrozne vytáča, že mi ich chce niekto narušiť.

Postupne sú mi odoberané moje bezpečné miesta, až zostane iba fikcia, prípadne už iba sny, ak vôbec budem vedieť zaspať a nebudú ma sprevádzať iba nočné mory.

Nea