Niekto

Nechcem sa rezať, lebo sa obávam, že by som to prehnala, a potom by som bola donútená zrušiť všetky svoje plány. Už by nikto neveril, že sa niekedy dokážem postarať sama o seba. Už by ma nikdy nikto nikam nepustil samú. A ja predsa nemôžem všade vláčiť niekoho so sebou. Nemôžem sa spoliehať na druhých ľudí, že budú chcieť robiť veci so mnou. Musím byť samostatná aspoň v niečom malom, zanedbateľnom. Nemôžem dopustiť, aby sa o mňa ktokoľvek bál viac, ako je úplne nevyhnutné.

Nemôžem dať najavo plnú mieru svojej úzkosti. Nemôžem nechať voľne pobehovať všetky svoje paranoidné predstavy. Musím v sebe dusiť strach, aby som ho neprenášala na druhých. Musím krotiť svoje slová, zatajovať svoje emócie, aby som niekoho nerozhodila. Viete, že nemyslím vás. Viete, že mám na mysli jedného konkrétneho človeka. Človeka, ktorému keby predostriem svoje vnútorné prežívanie, netuším, ako by zareagoval. A to ma desí. Tak ako nevie o mojich pocitoch, neviem ani ja o jeho. Sme si urputne stráženým tajomstvom, presvedčené, že sa navzájom ochraňujeme. Že nezdieľanie nepríjemností, ktoré nám bežia hlavou, sú istým druhom lásky. Ako smutné a osamelé je takto žiť.

Nea