Pozitíva

Keď som už zo seba vychrlila väčšinu toho zlého (lebo všetko to určite nebolo), tak skúsim o uplynulom roku napísať aj niečo pozitívne.

Bola som na kurze keramiky. Dokonca nie na jednom, ale na dvoch. Následne aj na dvoch keramických otvorených ateliéroch. A chcem v tom pokračovať. Keramika je naozaj niečo, čo sa mi veľmi zapáčilo. Ani som nevedela, že k niečomu takému inklinujem, vždy som výrobu keramiky pokladala za niečo pre zručnejších, ako som ja. Čím nechcem povedať, že by mi to nejak príliš išlo. Ale baví ma vytvárať niečo vlastnými rukami, čo raz možno môže byť aj použiteľným kúskom. Zatiaľ skôr iba dekoračným, ale myslím, že sa približujem. Páči sa mi práca s hlinou a páči sa mi práca s glazúrami. Aj keď výsledky sú všelijaké, stále zostávam fascinovaná. A dúfam, že to pretrvá čo najdlhšie.

S kamoškou som sa zúčastnila jednej Letnej čitárne Mestskej knižnice. Bol to príjemný letný večer strávený rozprávaním sa o knihách. Čo mi pripomína, že som sa zúčastnila aj online diskusie Čitateľského klubu Fabula o knihe Profesorova rovnica. To bolo taktiež fajn.

Mala som permanentku do bratislavskej ZOO. Síce som ju nevyužila tak naplno ako som si myslela, že by som mohla, ale určite som ZOO navštívila viackrát ako v predošlé roky. Aspoň raz v každom ročnom období. Videla som zopár zaujímavých komentovaných kŕmení, pofotila som zvieratká rôznymi fotoaparátmi, videla som malú zebru, hrošíka aj červené pandy. Tiež som si spravila výlet do viedenskej ZOO.

Permanentku som si kúpila aj do dvoch galérií - GMB a SNG. V GMB som bola na super výstave Hlt kože a v SNG som obdivovala výstavu Marka Blaža - Celý človek. Tiež som bola v Albertine vo Viedni, kde ma fascinovali fotorealistické obrazy Roberta Longa.

Konečne som bola s kolegami z viacerých tímov na prvej strede v mesiaci (v pube). Až do septembra tohto roku som sa tejto akcii vyhýbala, ale potom som išla hneď dvakrát. V septembri aj v novembri. Som rada, že som sa tam odhodlala ísť, samozrejme za podpory a prítomnosti mojich dvoch kolegov testerov, ktorí sa tam vybrali so mnou.

Zúčastnila som sa dvoch rôznych konferencií. Jedna z nich bola dokonca v Prahe, takže mám za sebou prvú zahraničnú služobnú cestu. Ani na jednu z tých konferencií som samozrejme nešla sama, ale s kolegami.

Maľovala som. Teda, neviem, či sa to moje patlanie na plátno dá nazvať maľovaním, ale pretvorila som štyri obrazy, ktoré som už mala namaľované, na niečo úplne iné, a vytvorila som asi päť ďalších, od nuly. A bola som dvakrát s kamoškou na zážikovom maľovaní, kde som si vyskúšala akvarel a 3D pastu. 

Veľa som čítala, tento rok som sa zamerala hlavne na súčasnú slovenskú spoločenskú beletriu. Súčasné slovenské autorstvo ma prekvapilo, v dobrom. Plánujem v jeho čítaní pokračovať.

Viacerí ľudia, na ktorých mi záleží, mi povedali alebo napísali, že ma majú radi. Niektorí to vyslovili v stave miernej opitosti, ale beriem aj to. Nie, že by som im dokázala uveriť, ale vážim si to. Naozaj.

Asi toho pozitívneho bolo o niečo viac, ale toto nateraz musí stačiť.

Nea