Lepšie bezo mňa

Keď sa zazriem v zrkadle, niečo v mojom vnútri hovorí: "Si nechutná." A ja sa snažím nepočúvať, snažím sa ignorovať, ale preniká to ku mne. Začínam tomu veriť.

Keby som celý december neprišla do práce, nikto by si to nevšimol. Možno by iba všetci pocítili akési ukľudnenie atmosféry a rozmýšľali by, čo je inak. Ale neprišli by na to, že to mojou neprítomnosťou sa im zrazu dýcha ľahšie. Keď som tam a mám zlý deň, všetci to cítia, ale akonáhle odídem, nikto si na mňa nespomenie.

Moja prítomnosť je chaos, moja prítomnosť sú nezmyselne vyhrotené emócie, moja prítomnosť sú hlúpe požiadavky. Bezo mňa je kľud. Bezo mňa je normálne pracovné nasadenie bez zbytočných výkyvov a výlevov. Bezo mňa je menej konfliktov, menej výmien názorov, menej rozoštvávaní, menej trhania partie počas obedu.

Bezo mňa je proste lepšie. Že?

Nea