Prelietavá

Dočítala som jednu knihu, tak som sa vrhla na ďalšiu. Odložila som ju po prvých desiatich stranách. A toto isté som spravila aj s nasledujúcou.

Nedokážem prísť na to, prečo mi niektoré knihy sedia a inými sa vôbec neviem prekúsať. A ani sa nimi nesnažím prekúsať. Veď načo strácať čas s knihami, ktoré ma nudia? Ešteže si ich nekupujem, iba si ich požičiavam. Alebo teda aspoň väčšinou.

V posledných mesiacoch sa počet kníh, o ktorých si myslím, že by sa mi mohli páčiť, ale po pár stránkach zistím, že ma vôbec nebavia, rozhodne znásobil. Možno je to tým, že mojimi rukami ich prejde viacero ako predtým, ale aj tak sa mi zdá, že je tu dosť veľký nepomer v tom, koľko kníh začnem čítať a koľko ich aj dočítam. Asi sa vrátim k zopár knihám, ktoré som už čítala a viem, že sa mi páčili a skúsim si ich prečítať znova. A uvidím, či ma budú nudiť alebo nie. Ak áno, zrejme to znamená, že potrebujem od kníh na nejaký čas pauzu. Akurát, čo potom s voľným časom?

Potrebujem nejakú lacnú činnosť, ktorú môžem vykonávať vo vnútri. Ideálne aby zahŕňala miernu fyzickú aktivitu a zapájala aj rozmýšľanie. Žeby som konečne začala upratovať otcovu izbu? Ale to mám pocit, že sa v maminej prítomnosti akosi nedá robiť. No možno sa o to predsalen pokúsim. Inak zrejme skončím pri spánku. A už aj ten ma tuším začína nudiť.

Potrebujem hobby, na ktoré netreba žiadne peniaze, žiadny talent, žiadnych ľudí, žiadne prístroje, nástroje, náradia, nič pri ňom nevzniká ani nezaniká. Iba si chcem zamestnať mozog a zabiť čas.

Nea