Neveriaca

Reálne neverím, že sa mi podarilo ísť do iného mesta iba zopár dní po tom, ako som si rezervovala ubytovanie. 

Nebolo to narýchlo per se, ale pre mňa áno. Zvyčajne plánujem výlet aspoň týždeň dopredu, väčšinou kľudne aj mesiac. Ale naskytla sa príležitosť zobrať si dovolenku na celý týždeň, tak čo ju budem tráviť doma. Samozrejme, všetky moje problémy prišli so mnou, ale podarilo sa mi byť tri hodiny s kamoškou, takže to nebolo až také hrozné. Pochodila som to krajské mesto zhora-zdola, sprava-doľava a ešte aj dookola. Za necelé 4 dni.

Povedala by som však, že väčšinu času som aj tak strávila v hotelovej izbe. A neviem sa rozhodnúť, či mi to vadí, alebo ani nie. Mala som pocit, že sa mimo nej nedalo nič príliš robiť, asi okrem bytia v nákupných centrách, čo ma relatívne rýchlo omrzelo. Respektíve ma to ani vôbec nechytilo. Okrem drogérie a kníhkupectva ma aj tak nič nezaujíma, lebo mám nejaký útlm potreby nového oblečenia. (A aj trochu averziu ku všetkým obchodom s oblečením, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v nákupných centrách, lebo mi je tam všetko malé.) V tej drogérii a kníhkupectve som si tiež akurát tak kúpila zbytočnosti.

Ale myslím, že som vedela, že aj v inom meste budem robiť iba to isté, čo doma. Akurát som o niečo viac fotila.

Nea