Cudzinka

Po dovolenke sa do práce vrátim s obnovenou nechuťou.

Teším sa na tých 0 správ a 0 tagov a 0 e-mailov, lebo som sa stala nedôležitou, tým pádom úplne a absolútne zbytočnou a postrádateľnou. Tú druhú začali volať úžasná, pričom mňa stále nazývajú malá. Jej priradili hodnotu a ja zostávam ničím. Každý raz, keď to počujem, je to ako bodnutie do srdca.

Nedokážem šéfovi ani povedať vyhoď ma, lebo si neviem predstaviť, čo by som potom robila. Keď toto už robiť nechcem, ale neviem, čo iné by som mohla. Tento rok som mala byť schopná byť na dobrej ceste k tomu mať dosť peňazí na hypotéku, ale po troch mesiacoch sa všetko posralo a ja som nakupovala a nakupovala, zrušila som zoznam zakázaných vecí a prestala som chodiť na terapiu. Nie nutne v tomto poradí. Potom prišla ďalšia ona, ktorú nikto nemusí volať úžasná, aby sme všetci vedeli, že taká je. Ak zistím, že dokonale ovláda hrnčiarsky kruh, krásne kreslí alebo maľuje a píše popiči básne, asi fakt končím. Prenechám jej svoje miesto v živote mojich blízkych a pôjdem bývať pod most. Aj tak sa tu vlastne neoplatí zostávať. V tejto krajine určite nie a nikde inde na svete byť neviem. Nedokážem si predstaviť stať sa cudzinkou.

Aj keď tou už vlastne dávno som.

Nea