Špirála

Bolí ma ruka. Lebo som ňou buchla do steny. Dala som si v práci peknú myšlienkovú špirálu.

Tak vy si to viete otestovať sami? A máte na to dokument taký dlhý, aký by som si v živote ani nevedela predstaviť, nieto ho ešte vytvoriť? A nepotrebovali ste odo mňa konzultáciu? A vôbec ste ju odo mňa ani nechceli, lebo som povedala, že toto už nebudem robiť? Tá obria tabuľka, wau. Nebudem klamať, je to trochu hot. A dosť závidím. Chcem taký mozog. Mohla by som ho mať, keby som začala brať antidepresíva? Bola by som schopná rozmýšľať bez permanentnej hmly? Mala by som jasnejšiu myseľ, cítila by som sa lepšie a tak strašne by ma neštvalo, že ma vôbec nepotrebujete a nechcete? Bolo by mi to viacej jedno? Dokázala by som sa nevytočiť tak hrozne, že trepnem celou silou do steny, aby som zastavila prúd myšlienok, ktoré mi hovoria, aká som neschopná? To by bolo pekné.

Ale ten kilometer dlhý zoznam vedľajších účinkov, vrátane náhlej zástavy srdca a manických stavov... Zatiaľ sa nedokážem presvedčiť o tom, že mi to za to stojí. Ale tá ruka ma bolí celkom riadne.

Nea