Pokazená

Dva výlety do Viedne počas jedného mesiaca asi znamená, že sa čas fakt vlečie. Mám pocit, že tohtoročný júl je akýsi nekonečný.

Bola som vo viedenskej ZOO a celé som to pokašľala. Išla som sama, čo mi na tom celom vadilo asi najmenej. Viac mi vadilo, že bolo teplo, že som sa príliš krotila s fotením a že som si vybrala nesprávnu bránu na vstup. Nesprávnu v tom zmysle, že nie pri nej boli zvieratá, ktoré som chcela vidieť najviac, a tak keď som sa cez celý vnútorný areál po dvoch hodinách dostala k tej správnej, už som bola poriadne unavená. A keďže čas pokročil, bolo pri zvieratách, na ktoré som sa najviac tešila, oveľa viac ľudí, a samozrejme, bolo teplejšie, ako o deviatej, keď som do ZOO vstupovala.

Napriek tomu, že som sa fakt snažila piť veľa vody, zjavne sa mi to nepodarilo. Po tri a pol hodinách som odišla zo ZOO a vybrala som sa na obed do Mekáča. Po ňom ma chytila taká strašná bolesť hlavy, že som mala pocit, že odpadnem niekde po ceste na vlakovú stanicu. Mozog mi tak trochu prestal poriadne spracovávať zrakové vnemy a síce som reálne videla, skôr to bolo akoby to, čo vidím, nebolo naozaj. Trochu derealizácie na výlete, to fakt "poteší". Pri predieraní sa davom ľudí, snažiac sa kráčať rovno po nástupišti metra, pocit, že to nie je realita, nie je príliš príjemný. Lebo čo ak by sa moje zmysly zostrili, keby som mala near death experience? Ale tak ďaleko vtedy moje myšlienky nezašli. Bola som fakt brutálne unavená.

Cesta vlakom domov mala tiež svoje úskalia. Musela som asi tri zastávky pred konečnou prebehnúť z jedného vozňa do druhého (vonkajškom, keďže vozne nemali priechodný spoj), lebo v tom, kde som bola, bol nefunkčný záchod. Našťastie som nezostala trčať v nejakej náhodnej rakúskej dedine a v tom druhom vozni bol záchod našťastie funkčný. Ale včera sa mi potom pred spaním premietali všetky prípady z mojich ciest, kedy mi nebol dostupný záchod vtedy, keď som ho zúfalo potrebovala (a že tých prípadov nebolo málo), a mala som z toho takú úzkosť, že na to, aby som zaspala, som si musela pustiť video na Youtube a zaviesť tak myšlienky niekam inam. Vždy, keď si hovorím, že veď nemusím vyskúšať všetky záchody, ktoré sú po ceste k dispozícii, alebo že nemusím ísť pre istotu na záchod pred odchodom odniekiaľ, sa mi to vypomstí. Učičíka ma, že už párkrát po sebe bol záchod vo vlaku dostupný, predpokladám, že na nejakom mieste URČITE bude záchod... A keď na to naozaj príde, tak je buď pokazený, alebo tam vôbec nie je.

A tak proste radšej sedím doma. Tam mám všetko, čo potrebujem.

Nea