Nerovnováha

Išla som si požičať jednu knihu a skončila som s ôsmymi. Stále lepšie, ako by som si ich osem kúpila.

Napriek tomu, že si aspoň knihy nemusím kupovať a kľudne si ich môžem zadovážiť plnú náruč za 4€ na rok, míňam veľké množstvo peňazí na iné veci. Snažila som sa obmedziť svoj rozpočet, ale keďže som zrušila svoj zoznam vecí, ktoré mám zakázané kúpiť si (a aj som pozmenila obmedzenie rozpočtu), tento mesiac som minula desiatky eur práve na ne. Keďže som si ich predošlých 5 mesiacov nedovolila, počas minulého a tohto som si ich zadovážila nadmieru.

Chcela som červený rúž na pery. Ale nie naozaj rúž, ale také niečo medzi ceruzkou na pery a balzamom? Takých mali v drogérii zopár. Na ruke som si vyskúšala niekoľko odtieňov, zapáčil sa mi jeden, kúpila som si ho. Zatiaľ všetko viac-menej v pohode. Keď som si ten produkt doma dala na pery, úplne hrozne mi ich vysušil. Myslela som si, že to nejak rozdýcham, aj do práce som si ho dala, ale nie, nešlo to. Skončil v koši. Tak som znova išla do drogérie, snažiac sa nájsť iný produkt na pery v takom istom odtieni. Takže ďalšia pol hodina skúšania na ruke a kúpila som si tie produkty 3, keďže som nenašla ten úplne správny odtieň. Doma som si ich znovu vyskúšala. Tentokrát konzistencia fajn, ale jeden z nich sa mi hneď pri prvom použití vydrbal z obalu a spadol na zem. Takže odo mňa už nedostal ďalšiu šancu. S druhými dvomi som si myslela, že sa nejako zžijem, ale nepodarilo sa. Jeden odtieň bol príliš bledý, druhý príliš do očí bijúci, takže čo? Zmiešala som ich dokopy veľmi extrémne nedokonalým spôsobom a výsledný produkt som zatiaľ nevyhodila. Ale je to iba otázka času. Lebo ho treba nanášať štetcom, čo nie je príliš pohodlné. A má v sebe hrudky. Akosi sa však stalo, že som sa počas honby za dokonalým tmavšie červeným odtieňom ÚPLNE odklonila od tejto farby a moja zmes je tmavoružová. Vyzerá popiči, ale červená to nie je. Nasledovala teda ďalšia návšteva drogérie a zadováženie jedného sýtočerveného produktu na pery, ktorý sa mi asi príliš nehodí, ale zatiaľ si ho nechávam.

Samozrejme pri tejto shopping spree sa do môjho košíka zviezli aj linky na oči, korektory a farebné maskary. Lebo keď raz začnem nakupovať jeden druh niečoho, teraz povedzme, že ide o dekoratívnu kozmetiku, istý čas neviem prestať. (Na svoje narodeniny som do práce priniesla 48 lízatok, ktoré som pomaly hromadila celý týždeň predtým, lebo v každých potravinách mali druh, ktorý som ešte nekúpila.) Najhoršie je, že vlastne ani neviem, na čo mi tie ceruzky na pery, očné linky a farebné maskary vôbec sú. Maľujem sa iba sporadicky a niektorým tým produktom skôr skončí životnosť, ako ich použijem po prvom týždni od nákupu. Mám svoju chvíľku, kedy mám pocit, že bytostne potrebujem niečo nové na pery, alebo tamtú fialovú maskaru, pri ktorej vôbec nevidno, že je fialová, ale tá chvíľka pominie a pocit vyprchá. Lebo kto sa má stale kontrolovať v zrkadle a obávať sa, že si rozmazal rúž? Ja teda nie.

Odkedy mám po narodeninách, moje samovražedné myšlienky skoro vymizli, ale nahradilo ich toto nekontrolovateľné nakupovanie. Z dažďa pod odkvap, povedala by som.

Nea