Otupená

Myslím, že môj mozog sa rozhodol vypovedať službu. Čítam popis k pracovnej úlohe, ktorú mám spraviť, a absolútne vôbec nič z neho nevstrebávam.

Možno je to iba táto konkrétna úloha, ktorú testujem už asi tretíkrát a jej testovanie sa ťahá, prisahám, tri mesiace. Keď mám ja otázky, tak na ne nikto týždeň a pol nereaguje, ale akonáhle niečo zmenia a treba to otestovať, musím ihneď nabehnúť. Čo samozrejme dáva zmysel. Ale je to otravné. O niečo viac v psychickom rozpoložení, v ktorom sa práve nachádzam.

Polovicu víkendu som prespala. Dala som si šlofíka v sobotu doobeda aj v nedeľu poobede. Tak zhruba na dve hodiny. Na noc som išla spať o ôsmej a zobudila som sa o šiestej ráno. Nechce sa mi počítať to. Ako som písala, môj mozog práve príliš nefunguje. Ale spala som veľa. Som maximálne dolámaná. Asi ten matrac, ktorý som si kúpila zhruba pred trištvrte rokom, nie je nič moc. Chcem lieky proti bolesti. Chcem niečo silnejšie ako kofeín, čo by mi naštartovalo myslenie. Lebo potrebujem rozmýšľať. Kvôli práci.

Keby som počas nasledujúcich dvoch týždňov nemala zopár plánov, ktorých súčasťou sú aj iní ľudia, asi reálne zvažujem PNku. Síce neviem, či by som dostatočne vedela vysvetliť obvodnej dôvod svojej pracovnej neschopnosti, ale damn it, I'd try. Takto to nemá zmysel. Lebo tie plány by mi mali zlepšiť náladu. Len sa k nim musím prebojovať cez všetky tie hnusné pracovné dni.

Keby mi nezostávalo iba úbohých 16 dní dovolenky, z ktorých si minimálne 4 chcem preniesť do ďalšieho roka, vzala by som si tento týžden dovolenku. Pôvodne som tento týžden mala mať dovolenku, vo štvrtok a v piatok. Mala som ísť do Oponíc. Mala som bývať v kaštieli. Mala som sa wellnessovať. Mala som si ísť pozrieť knižnicu. Mala som nerušene ležať v posteli a čítať si. Nič z toho však nebude. Mám dojebaný prst na nohe, takže wellness neprichádza do úvahy. Neviem, ako dopadne mamino vyšetrenie zlomeného chodidla po troch týždňoch liečby. Či už bude môcť chodiť a postarať sa o seba. Okrem toho ten výlet som zrušila už minulý týždeň. Dovolenku som si však teoreticky mohla nechať. Ale jeden deň z tých dvoch dní som už minula ako dva pol dni počas minulých dvoch týždňov. Potrebovala som oddych od práce aj od toho, čo je doma. Takže som mala dvakrát 4 hodiny zatajovania sa. S tým druhým planovaným dňom dovolenky zrejme spravím to isté. A aj tak to nebude stačiť na moju regeneráciu.

Nezostáva mi nič iné, ako čakať, čo bude ďalej a podľa toho sa zariadiť.

Nea