Nezapadajúca

Všetko je zle. Akoby som sa snažila vložiť kúsok skladačky niekam, kam vôbec nepatrí. Podobá sa, ešte aj tvarom by mohol pasovať, ale kúsky okolo neho sú predsalen o niečo inak vykrojené. Mohla by som vopchať ho tam nasilu, ale z toho by nikdy nevznikol ten správny obrázok. Bola by v ňom možno nie úplne očividná, ale celkom isto chyba.

Za uplynulý týždeň som bola odmietnutá toľkokrát, že to ani neviem spočítať na prstoch jednej ruky. Pojebané letné plány druhých ľudí. A na mňa v nich nikto nemá čas. Je to vlastne o tom, že namiesto toho, aby som sa dohadovala s jedným človekom, snažím sa robiť si plány s desiatkami iných ľudí, s ktorými sa dohadujú tí, ktorých poznám. A samozrejme s tými, s ktorými sa dohadujú tamtí, až sa z toho stane veľká guča stoviek až tisícok ľudí, z ktorých akosi ja jediná zostávam nikam nepatriaca. Som ten nezapadajúci kúsok skladačky. Môžem sa niekam vopchať nasilu a cítiť sa zle, môžem sa tváriť, že som v pohode sama, ale to nikdy nebude správne.

Som nesprávna, chybná, nie dosť dobrá, nie na prvom mieste. Nikdy nie na prvom mieste. A keď vyšlem signál vesmíru, že chcem zomrieť, aj tak mi to nesplní hneď. Budem čakať a čakať, a potom raz možno, keď to už konečne chcieť nebudem, stane sa to. Tak díky vesmír, že si ma vypočul vtedy, keď som to už nepotrebovala.

Nea