Srdce

Moje srdce má zrejme nejaký problém. A teraz nemyslím svoje metaforické srdce, niečo na spôsob, kde je, kurva, moja životná láska, ale myslím to naozajstné, ktoré mi bije v hrudi.

Ide o to, že mám pocit, akoby mi bilo nepravidelne. Keď mi minulý rok vynechávalo údery, bolo to o niečo iné, ale trochu podobné. Cítila som to trochu podobne. Teraz je to ako jemné trepotanie či chvenie, skoro až v krku, trochu tlak, trochu nutkanie na kašľanie, akoby som mala niečo zaseknuté v hrtane. Ten istý, ale trochu intenzívnejší pocit som mala minulý rok, kedy moje EKG vyzeralo zhruba tak, že tam bolo niekoľko perfektných úderov, jeden veľmi od veci vyzerajúci a následne jeden vynechaný. Vtedy som pred tým jedným vynechaným mala veľmi podobný, naozaj skoro až rovnaký pocit, ako mám dnes skoro celý deň. Akoby moje srdce nepumpovalo správne, bolo oslabené a búchalo inak, ako má. Ale keďže doma nemám EKG, tak si ho nedokážem skontrolovať.

Vtedy to zapríčinil stres a tentokrát je taktiež podozrivým číslo jedna. Druhým podozrivým sú moje protialergické lieky. Keďže som sa nevedela dovolať môjmu alergológovi, aby mi predpísal Omarit, kúpila som si voľnopredajný Nestibil, ktorý má rovnakú účinnú látku. Dokonca Nestibil je ten liek, ktorý mám oficiálne predpísaný. Ibaže ho minulý rok, keď som si naň vyberala recepty, nemali v lekárni. Tak mi dali Omarit, s rovnakou účinnou látkou. No tie lieky nemajú úplne totožné zloženie a je teoreticky možné, že jeden mi nespôsobuje problémy a druhý áno. Budem sa teda pokúšať dovolať sa k alergológovi o niečo vehementnejšie a keď nebude zdvíhať, proste za ním zájdem. A dovtedy budem mať radšej alergickú nádchu ako podivne bijúce srdce.

Ja viem, možno to je z niečoho úplne iného. Napríklad z hydrokortizónovej mastičky na oko. Alebo z ichtamolovej masti, ktorú si dávam na problematický prst. Za uplynulý týždeň som pridala do svojho života toľko nových liekov, ako už dlhšie predtým nie. Ešte k tomu aj nový typ stresu. Možno to je niečo úplne iné a nie moje srdce. A možno to nie je nič, iba akási moja predstava.

Nie je úplne pekné, že sa moje telo rozpadáva, a to ešte nemám ani 30 rokov. Ale možno som ho v minulosti tak veľmi chcela mŕtve, že sa mi to teraz, s oneskorením, snaží splniť.

Nea