Príroda

Keď ťa vidím, ako si užívaš život osamote, je mi smutno. Samozrejme, úplne sebecky.

Chcela by som byť s tebou. Sprevádzať ťa aspoň na niektoré miesta, na ktoré sa vyberáš. Chcela by som, aby si si vo svojom užívaní samoty na mňa spomenula. Chcela by som, aby si mohla byť šťastná medzi ľuďmi. Jasné, že je to sebecké. Nemôžem po tebe reálne chcieť, aby si obetovala svoje šťastie kvôli môjmu. Nemôžem po tebe chcieť, aby si sa podvolila môjmu spôsobu života.

Ale chýbaš mi. Chýba mi naše spoločné trávenie času. Neviem, prečo som si myslela, že môžeme byť kamoškami navždy. Neviem, prečo som si myslela, že sme podobné. Ty miluješ prírodu a ja ju vo veľkých množstvách nemôžem vystáť. Ty ju vyhľadávaš, ja sa jej radšej vyhýbam. Ty sa v nej cítiš slobodná, ja úplne úzkostne stratená. Už nevieme nájsť spoločnú reč. Ty sa snažíš uzdraviť, ja by som si priala čo najviac ochorieť. Možno preto od prírody bočím. Možno sa bojím, že by mi pomohla. Tak ako tebe.

Myslím, že by sme sa nemali viac vidieť.

Nea