Neviem

Neviem, čo si mám o tom celom myslieť. Je to divné, je to zmena, ktorú nikto z nás nevíta. Hlavne keď sa nám tá zmena zdá nezmyselná.

Cieľ chcieť zlepšiť testovanie je fajn, ale dosť neurčitý. Tento návrh na papieri možno zmysel dáva, ale v praxi fakt neviem, čo z neho bude. Neviem si predstaviť, že bude fungovať naša komunikácia. A argumentovať tým, že veď to bude nutnosť, alebo sa pýtať, ako sme komunikovali doteraz, je celkom vtipné. Ale nepodstatné.

Ide o to, že keď nebudeme chcieť takto fungovať, nájdeme cestu, ako to dokázať, že to takto nefunguje. A tá cesta nebude zrovna pekná. Budú tu vyhorení jednotlivci, ktorí sa budú snažiť niečo zachrániť, kým ostatní na to budú zvysoka kašľať. A hybridi ako ja, ktorí sa budú správať podľa toho, ako sa ráno zobudia. Dám do toho dnes všetku svoju energiu alebo len 5 percent z nej? Nechajte sa prekvapiť, lebo ani ja sama neviem.

Aj kvôli tomu mi vadí robiť regres, ktorý treba spraviť v stanovenom čase. Keď mám zlú náladu, nespravím toho toľko ako keď som vyspatá do slniečkova (čo sa, úprimne, prílis často nestáva). Keď je zle, je práca boj a keď je veľmi zle, som schopná nechať svoju prácu nedokončenú. Alebo teda nechať ju na niekoho iného. Ale zvyčajne to neviem dopredu.

A zas, predstava toho, že niekto príde na pomoc, predstava tej záchrannej siete mi nahovára - vyser sa na to. Keď za mňa bude vedieť pracovať ktokoľvek, I'm outta here.

Nea