Nedeľa

Reálne, ako ťažké je osprchovať sa? Ak je to jednoduché, prečo sa mi do toho tak hrozne nechce?

Som nechutne nešťastná. Mám lepivý pocit neurčitej nespokojnosti. Všetko sa mi zdá nudné. Jediné dve veci, ktoré mi prinášajú aspoň chvíľkový pocit náznaku zaujímavosti, je jedenie a nakupovanie. Nemám čo iné robiť. Nechcem nič iné robiť. Nechce sa mi ani zamýšľať sa nad aktivitami, ktoré by pre mňa mohli byť prospešné. Ani spať sa mi nechce. Ale keď ležím v posteli, zaspím. Nevládzem sedieť pri stole. Nedokážem sa sústrediť na robenie čohokoľvek na viac ako 20 minút. (Opakujem sa.) Nebaví ma to tu. Som tu nepotrebná. Som tu na nič. Zbytočne zaberám miesto.

Nikdy nebudem môcť žiť podľa seba. Nikdy nebudem mať dosť prostriedkov na to, aby som mohla nepracovať a dávalo mi tak zmysel hľadať niečo, čo ma bude napĺňať. Nech robím cez víkend hocičo, v pondelok sa aj tak musím vrátiť naspäť do práce, nech je akákoľvek. Načo medzitým vôbec začínať niečo iné? Načo sa snažiť byť šťastná, keď furt bude existovať niečo, čo treba riešiť? Niečo sa vždy dojebe, nebude fungovať podľa predstáv. Niečo bude vždy treba platiť. Niečo bude vždy treba upratať. Nenávidím tento svet. Nenávidím, že na to, aby som mala (aspoň) fyzicky komfortný život, som nútená fungovať v ňom tak, ako mi káže. Nenávidím termíny, zadania, postupnosť dní, ľudí okolo seba, svoj mozog, svoje telo. Chcem, aby mohla existovať iba moja duša, poletujúca, nespútaná. Kašlem na chuť čokolády, kašlem na objatia, kašlem na smiech, kašlem na všetky fyzické pôžitky. Vymením ich za pokoj svojej nehmotnej, neviditeľnej duše, oslobodenej od všetkých spoločenských reštrikcií.

Možno je to hlúpe. Ale nevládzem. Mám skoro perfektný život, ale nevládzem ho žiť. Som rozmaznané nevďačné decko, ktoré chce dostávať bez toho, aby čokoľvek dávalo. Som krava, ktorá nedokáže pochopiť, že tak to tu proste nefunguje. Som mrcha, ktorá sa schováva za vlastnú neschopnosť, pritom by jej možno stačilo len trochu chcieť niečo zmeniť. Ale ja nevidím dôvod na zmenu. Aj tak to tu raz skončí v sračkách, tak prečo by som nemala skončiť spolu s tým? Prečo by som sa mala snažiť prežiť? Načo je komu dobré, ak prežijem?

Nemám rada nedele.

Nea