Konzerva?

Možno som viac konzervatívna, ako by som si kedy bola ochotná pripustiť.

Slogan Stop progresívcom v Bruseli ma poburuje, no zároveň aktuálny vývoj situácie v mojej práci napovedá, že progres mi, asi tak ako väčšine tohto národa, nie je úplne po chuti. Možno je to tak, že progres mi nevadí, pokiaľ sa ma netýka, respektíve kým mám možnosť nezúčastniť sa ho. Až keď mi je vnútený, začína to byť problematické. A som si istá, že ľudia môžu nadobúdať pocit, že im je progres v poslednom čas príliš vnucovaný. Alebo teda že sú im vnucované isté zmeny, ktoré sa im nepáčia. (Nie, že by som myslela niečo konkrétne.)

Hovorí sa, že zmena je život, ale zároveň že zvyk je železná košeľa. My sa medzi týmito dvomi prísloviami často zmietame. A niekedy je toho proste priveľa. Ale asi to bude tak, že kto sa neprispôsobí, bude vylúčený. To naozaj chceme byť vylúčení? To si naozaj myslíme, že sme dostatočne silní na to, aby sme prežili vylúčenie ako celá krajina? Lebo takéto zmýšľanie mi naozaj príde hlúpe.

Chápem tendencie utiekať sa k zaužívanému. No myslím si, že isté zmeny sú pre túto spoločnosť nevyhnutné. A snažiť sa ich zastaviť nie je tá správna cesta.

Nea