Smutná

Zjavne rada chodím na miesta, ktoré nikoho, koho poznám, naozaj nezaujímajú. Lebo ak by zaujímali, zrejme by si nenaplánovali niečo iné, keď sa s nimi snažím dohodnúť, že spolu niekam pôjdeme.

Tentoraz to odmietnutie zabolelo o niečo viac. Asi si aj poplačem, lebo čo je na jedného človeka veľa, to už je naozaj trochu príliš. Ja viem, že nie som dostatočne "out there" a keď aj som fyzicky vonku, tak sa snažím neznámym ľuďom vyhýbať. Lebo si asi ešte stále naivne myslím, že mám dosť ľudí, ktorých už poznám, ktorí so mnou radi pôjdu do galérie, ZOO, kina, divadla. Ale čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že takých ľudí nemám. Respektíve, že možno niekedy sú ochotní, ale radšej uprednostnia iný program, ak majú tú možnosť.

Pre nikoho nie som prioritou. Nie som nikoho človek. A som z toho smutná.

Nea