Nezáujem

Vyzerá spokojná so svojou samotou v lese. Kto som, aby som jej ju kazila?

A možno ani nie je sama. Len to tak vyzerá. Možno si našla kamaráta, spoločníka, ktorý ju sprevádza na jej cestách. Len ho nezahŕňa na fotkách, ktoré zdieľa. A na mňa si už ani nespomenie.

Asi by ma to malo prestať štvať. Asi by som si mala zvyknúť. Asi by som mala začať byť v pohode s tým, že si ľudia idú vlastnou cestou, ktorej nie som súčasťou. Asi by som mala pochopiť, že sa menia. Že začali chcieť od života iné veci. Že prestali chcieť mňa.

Spojilo nás ťažšie obdobie, ktoré možno už pre teba nepretrváva. Alebo si sa iba rozhodla spracovávať ho inak. Možno si nikdy nechcela mať ma vo svojom živote. Možno sme si nikdy až tak nerozumeli. Ale čo sa stalo, že sa na mňa zrazu vykašlali všetky, ktoré som v posledných rokoch nazývala kamarátkami? Odťahujem sa alebo sa o mňa prestali zaujímať ony? Spravila, povedala som niečo, čo som nemala? Priveľa som tárala a už sa im zunovalo počúvať ma? Dostatočne som nepočúvala a už ich prestalo baviť hovoriť do vetra? Bola som duchom neprítomná, iba čakajúca, kedy prídem v rozprávaní na rad?

Cítim sa bezmocná. Myslím, že som ešte nikdy nemala pocit takej osamelosti ako v posledných mesiacoch. Nikto o mňa ani nezakopne. Všetky moje pokusy o získanie pozornosti sú prerušené nezáujmom druhej strany.

Existujem vôbec? (Ak toto čítaš, ozvi sa.)

Nea