Komplikovanosť

Nechápem, že je tak strašne komplikované aby sa dvaja ľudia dohodli, že spolu niekam pôjdú.

Neznášam to, ako nám to v poslednom čase vôbec nevychádza. A potom mi tu niekto ide hovoriť, že si myslí, že nie je dobré, keď človek chodí po výletoch sám. Alebo dostávam otázky typu - a to ideš sama? Akoby to bolo divné. Akoby to bolo nemysliteľné. Akoby to bolo nemožné. Akoby to bolo zlé, nevhodné, odpudzujúce.

Vy a vaši ľudia, vaše spriaznené duše, vaše polovičky, máte zaužívané chodiť na miesta spolu. Ale ja keby čakám, kým má čas niekto z tých piatich ľudí, ktorých poznám, tak by som nikdy nikam nešla. Ale hej, rozčuľuje ma to. Rozčuľuje ma, že ja mám more času a na mňa nikto čas nemá. Alebo teda iba zriedka na mňa má niekto čas. Neskutočne ma vytáča, že máte víkendy plné iných vecí, že na mňa nemáte miesto vo svojich harmonogramoch, že nie ste ochotní spraviť si ho. A ja iba ustavične čakám a čakám a nakoniec chtiac alebo nechtiac musím ísť sama. Ak na to miesto naozaj chcem ísť. A potom som ďalej prehliadaná ako potenciálny človek, s ktorým by sa dalo niekam ísť. Iba vás utvrdzujem v presvedčení, že ma môžete nechať tak. Veď ona chodí na tie miesta sama. Hej, chodí. Ale kurevsky nechce. Len sa jej o niečo viac nechce sedieť doma. Misky váh sa prevážili na stranu "radšej sama ako nikam".

Naozaj neviem, prečo je také komplikované nájsť si na mňa čas.

Nea