Hromadenie

Zvláštnym spôsobom ma dokáže naštvať hromadenie vecí. Hlavne tých, čo už viacero rokov neboli ani raz použité. Mentalita "toto sa nám raz zíde". Najradšej by som sa všetkého zbavila a začala odznova.

Netvárim sa, že nemám svoje hromadiace úchylky. Ale keď je niečoho priveľa, snažím sa zbaviť sa toho. Mám priveľa šiat? Odnesiem ich na SWAP. Priveľa lakov na nechty? Darujem ich. Priveľa bižutérie? Do koša s ňou. Knihy? Hrnčeky? Tričká? Ponožky? Preč s nimi! Keby som si nemyslela, že bude moja mama pravdepodobne hľadať niektoré obrazy, ktoré mám aktuálne v izbe, tak by som všetky z nich odlepila zo stien, vymaľovala steny a aspoň polovicu obrazov vyhodila. Precápala som si steny, mám chuť všetko to strhnúť. Lenže to neprejde bez povšimnutia.

Asi som rozmaznaná tým, že som nezažila, čo to znamená nemať peniaze. Lebo odkedy viem, tak stále nejaké prúdili. Nikdy nebol čas, kedy peniaze neprišli, ale museli odchádzať. Vždy keď nejaké odišli, ďalšie ich nahradili. A tak nejak to vidím aj s vecami. Nejaké veci vždy prídu. Tak prečo sa nezbaviť tých, ktoré už neslúžia? Nejaký čas nám robili radosť. Alebo to možno bola úplne zbytočná kúpa. Okrem toho, ja ani nehovorím, že ich máme vyhodiť. Konečne prišlo bližšie Centrum KOLO, kam by sme tie veci mohli zaniesť, aby poslúžili niekomu inému. Ja ich iba chcem dostať preč. Teraz a nie o pol roka. Lebo keď sa to nestane teraz, tak si iba našli nové, viac viditeľné miesto v našom byte. Medzipriestor. Ani tam, ani tu. A to ma vytáča.

Neschopnosť zbaviť sa vecí, ktoré človek roky nepoužil, je jednoznačne môj pet peeve.

Nea