Nepoužiteľná

Je mi to ľúto, ale bez terapie je môj život (krátkodobo) funkčnejší. Možno dokonca znesiteľnejší.

Zrušila som tohtotýždňovú terapiu a odľahlo mi. Síce som sa dozvedela v práci nejaké informácie, ktoré by som na terapii chcela prebrať, ale vlastne ich viem prebrať aj s kolegami. A rozdrbáva ma to menej ako na terapii. Lebo tam sa vždy od toho, čo sa deje aktuálne v práci, dostaneme k niečomu, čo sa udialo v minulosti. A potom to už ide dolu vodou. Vzpieram sa tomu. Chcem sa vyhnúť. Ale nepoviem stop. Lebo si vravím, že veď to k terapii patrí. Patrí k nej cítiť sa nepríjemne. Ale na druhý deň som skoro nepoužiteľná. Buď úplne rozlietaná, ako nadopovaná povzbudzovákmi, alebo práve naopak, skoro zaspávajúca. Tento týždeň, keď som nemala terapiu, som sa konečne dostala k práci, ktorú odkladám asi tri týždne. Týždeň bez terapie znamená týždeň, počas ktorého viem byť kľudnejšia a sústredenejšia.

A možno je to iba o tom, že jeden projekt skončil a druhý sa odložil a nikto ma tento týždeň nekontaktoval, aby som niečo manuálne otestovala. Mohla som sa teda zamerať na automatizáciu, a preto mám pocit, že som spravila niečo poriadne. Bolo prekvapivo ticho, ale myslím, že to zrušené terapeutické sedenie mi tiež pomohlo.

Nie som si istá, či budem vedieť pokračovať v terapii. Ak mám byť nepoužiteľná, neviem, či to stojí za to. Hlavne s tým, čo sa chystá. Ale ešte sa nevzdávam.

Nea