Vina

Žiadny dobrý skutok nezostane nepotrestaný.

Logika môjho mozgu je spraviť niečo najlepšie ako viem, aby som od toho mala pokoj. Nejak neráta s tým, že spraviť niečo dobre, alebo teda minimálne tak, že to tí dôležití považujú za dobrú prácu, znamená, že to budem musieť spraviť znova. A znova. A znova. Ale ja to teraz nezvládam. Vypätie s tým spojené reálne ohrozuje môj život.

Fajn, som možno TROCHU príliš dramatická. Ale zas, čo ja viem, možno ani nie. V niektorých chvíľach mám naozaj pocit, že ma ten stres zabije. Nevylučujem, že v budúcnosti budem schopná spraviť to, čo po mne chcú teraz. (Teda, niečo podobné.) Ale aktuálne na to nemám kapacitu. Musím sa najprv naučiť tak hrozne sa nevysiľovať. Nedávať do práce všetko. Aj keby som išla na dve tretiny plynu, možno aj na polovicu, je možné, že výsledok by bol veľmi podobný. Ale nie, ja do toho dám všetku úzkostnú energiu, vynervujem sa, ochoriem a až potom trochu zvoľním. Ale onedlho po tom, ako sa vrátim naspäť, som znova klbko nervov a už chcem, aby to skončilo. A skončí. Ale vzápätí príde niečo ďalšie.

Potrebujem proste na pár mesiacov pokoj. Potrebujem priestor sústrediť sa na seba. Potrebujem nájsť mieru. Potrebujem sa naučiť regulovať sa. Nevravím, že nepomôžem s tým veľkým čosi. Ale nebudem tá, ktorá je na čele testovania. Nebudem tá, čo bude druhým hovoriť, aby niečo spravili. Budem tá, čo bude počúvať a plniť rozkazy. Lebo viem, ze teraz bremeno dohadovania a zadeľovania práce nezvládnem. Nijako. A keďže zlyhanie nie je možnosť, ak by sa predsalen niekto rozhodol ma do toho dotlačiť, má to potenciál skončiť pre mňa celkom zle. A tým možno aj pre celý projekt. (Trochu si fandím, veď som videla, že som dosť dobre nahraditeľná.)

Nie je potom lepšie vyvarovať sa hororovým scenárom už od začiatku a zachovať môj zdravý rozum, aby som mohla aspoň pomáhať? Druhí ten tlak zvládajú (zdanlivo) lepšie ako ja. Takže sa budem snažiť ani sa necítiť príliš zle kvôli tomu, že som odmietla niečo, čo už niektorí brali ako hotovú vec, že budem mať na starosti, a prenechala som to niekomu inému. Ako vravím, pomôžem, ale na organizovanie nemám silu.

Už len to v sebe uzatvoriť, aby som sa necítila tak strašne previnilo.

Nea