Salemské bosorky

Prečo si chcem kúpiť lístok na toto konkrétne divadelné predstavenie?

Hrá v ňom herec, ktorého chcem naozaj veľmi (znova) vidieť naživo. Síce nemá hlavnú úlohu, ale aj menšia rola je lepšia ako nič. Ľutujem, že som ho nevidela v jednom konkrétnom predstavení Divadla Aréna a dúfam, fakt veľmi, že keď Arénu slávnostne otvoria, tak to predstavenie znova uvedú. Doteraz spomínam na to, ako som ho videla v jednom inom predstavení, tam mal tú najhlavnejšiu úlohu a ja som sedela v prvom rade v Štúdiu SND. Mala som ho na dosah a oh my god, it was worth it. Na TO predstavenie by som najradšej išla znova. Keďže to bolo hosťovanie iného, mimobratislavského divadla, chvíľu som si myslela, že zájdem do toho mesta, len aby som toho herca videla v nejakom inom predstavení, ktoré sa do Bratislavy nedostalo. Ale zistila som, že žiadne z predstavení toho divadla sa mi príliš nepozdáva. A uvedomila som si, že trepať sa do iného mesta a ubytovať sa tam iba preto, aby som išla na nejaké divadelné predstavenie, je možno trochu divné a zrejme by som si to ani príliš nedokázala užiť. Keby sa niekto ku mne pridal, tak by som o tom asi uvažovala, ale vlastne neviem, či by niekto, koho poznám, bol nejako príliš nadšený z vidiny takéhoto výletu.

Chcem ísť na to konkrétne predstavenie aj preto, že sa neodohráva večer. To je samozrejme aj istá nevýhoda, keďže si kvôli nemu budem musieť zobrať dovolenku, ale som ochotná. Lebo má tri hodiny. A možno si ho viac užijem a zapamätám si z neho viac, keď ho budem vidieť počas dňa a nie tesne pred spaním. Okrem toho, vojsť do divadla za svetla a vyjsť z neho taktiež za svetla, sa príliš často nestáva. Je to zaujímavá skúsenosť, ktorú je podľa mňa príjemné občas si pripomenúť. Raz som už na predstavení okolo obeda bola a bolo to trochu zvláštne, ale vlastne celkom fajn. Je síce dosť možné, že na tomto konkrétnom predstavení počas dňa budú hlavne školopovinné deti, ale myslím, že si poviem, že to prežijem. Nie je to ideálne, ale začínam mať pocit, že pozitíva prevažujú nad negatívami.

Čo určite netreba opomenúť je, že lístky na toto denné predstavenie stoja menej ako na večerné predstavenie. Konkrétne polovičnú sumu. Čo znamená, že za to isté miesto zaplatím iba polovicu cenu, oproti tomu, čo by som zaplatila, keby som išla večer. To znamená, že si zrejme vyberiem miesto, na ktorom som ešte nikdy nesedela, lebo mi vždy príšlo až príliš drahé. A peniaze sú vlastne celý dôvod, prečo vôbec spisujem pre a proti kúpy jedného lístku do divadla. Snažím sa viac si uvedomovať, na čo míňam peniaze. Snažím sa porozmýšľať, kým spravím rozhodnutie o tom, že si niečo kúpim. Snažím sa byť menej impulzívnou nakupujúcou. A nejde iba o veci. Ide aj o vstupenky. Kamkoľvek. A jedlo. Akékoľvek. Stanovila som si mantinely. Tak sa snažím o to, aby ak ich nedodržím, tak som mala spísané prečo. Aspoň pre niektoré prípady.

Dobre, stále zaplatím istú nenulovú a ani nie až tak nízku cenu. Bude to stáť za to? Ktovie. Ale aspoň počas toho predstavenie nebudem unavená. Predpokladám aj, že nebudem nafúknutá po celodennej náloži jedla, ktoré do seba naládujem. A tá dovolenka, ktorú si v ten deň zoberiem, bude vlastne príjemný bonus.

Nea