Domýšľavá

Nenávidíš ma? Pohŕdaš mnou? Vidím ti to na tvári. Myslíš si, že som pod tvoju úroveň. Keď vojdem do miestnosti, najradšej by si na mňa zakričal, aby som vypadla. Nechceš so mnou nič riešiť. Keď ti odo mňa príde správa, len pretočíš očami a hovoríš si: Čo táto tu zase chce? Čo jej budem musieť vysvetľovať? Čo nepodstatné zase našla?

Som špina na tvojej topánke, malý chrobáčik, ktorý ťa otravuje. Občas na mňa zabudneš, ale keď sa znova pripomeniem, najradšej by si ma vysotil von z dverí. V niečom ťa dráždim. Príliš emotívna, príliš hlúpa, ako tu vôbec môžeš pracovať? Niekto iný, hocikto iný by tvoju prácu spravil lepšie. Ako si sa sem vôbec dostala? Prečo si stále tu? Neverím, že niekto naozaj oceňuje tvoju prácu. Neverím, že si niekedy niečo spravila dobre. Nechávaš za sebou kopu nedostatočne otestovaného a tie nedostatky potom nachádzam ja. Načo nám je taká testerka? Načo nám je niekto, kto sa zaoberá nepodstatnými maličkosťami, ale nenájde tie naozajstné problémy? Kvôli tebe sa nám roja incidenty z poriadne neotestovaných úloh. Ja by som to otestoval lepšie. Keby som mal čas. Načo si vlastne tu? Na ten otravný smiech, ktorý sa rozlieha poschodím a drása uši? Zaberáš miesto niekomu, kto by bol oveľa kompetentnejší.

Neviem, či chcem naozaj vedieť, čo si o mne myslíš, čo ti na mne naozaj prekáža. Ale vidím, že to niečo je. Hovoríš mi, že ma niekto plánuje pochváliť a v tvojom hlase počujem nechápanie. Nerozumieš tomu, ako by niekto mohol pokladať niečo, čo som spravila, za hodné pochvaly. Pochvalu? Tejto tu? Čo také urobila? Všetko jej prepáčite iba preto, že je žena? Má uľavy, nemusí preto byť dostatočne múdra? Väčšinu pokazila, ale niečo spravila trochu dobre, tak ju potľapkáte po chrbte? Nerozumie tomu, čo robí. Nechytá sa. Neovláda problematiku dostatočne dobre. Má enormné medzery. Prečo chodí na schôdze, standupy, planningy, keď aj tak nedokáže pochopiť nič, o čom sa tam bavíme? Kto jej nakázal chodiť tam? Nech si zostane vo svojej kobke, s tými ostatnými jej podobnými. Prečo ju mám trpieť vo svojej blízkosti? Nieto dosť že ma otravuje písomne, z nejakého dôvodu sa tu občas aj naozaj ukáže. Vadí mi jej prítomnosť, znižuje IQ v miestnosti. A zvyšuje priemer hmotnosti.

Možno si mi to nepovedal do tváre a možno presne toto ani nechceš. Ale možno by si niečo mal. Nemyslím si síce, že cítim medzi nami konštantné napätie, ale vnímam tvoje uštipačné poznámky, ktoré ti občas ujdú. Niekedy sa neovládneš a povieš, čo ti beží hlavou. A ja som zvedavá. Aj keď by som možno nemala. Lebo to, čo si o mne myslíš, zrejme nezmením. Iba mi ublíži, ak to povieš nahlas priamo mne. Ak mi to bez rozmyslu chrstneš do tváre.

Nedokážem ti ukázať, že mi niečo ide lepšie, lebo to tak proste nie je. Nehrám sa na to, že som dokonalá. Nehrám sa na to, že nájdem všetky chyby. Nehrám sa na to, že to tu milujem. Ani na to, že to tu mám bohvieako rada. Ale opovrhovať mnou nemusíš.

Nea