Uväznená

Ako veľmi je zlé, že som radšej uväznená doma na PNke, ako by som pracovala?

Pôvodný plán bol už v piatok mať home office, ale v stredu mi zavolala lekárka, že mám negatívne výsledky výteru hrdla a nosa a naozaj PNku napísanú až do piatku... tak mi bolo blbé hneď na druhý deň tam volať, nech mi ju ukončí o deň skôr. Ekonomicky je to úplne najblbšie rozhodnutie, nechať si ju ukončiť v piatok. Ale kašlem na tých pár sto eur, lebo vyšli posledné diely The Crown, takže som si ich samozrejme potrebovala hneď pozrieť a neriešiť nejakú lekárku.

Nie je to dobrý dôvod, ani len dobrá výhovorka. Iba proste chcem ešte deň nepracovania navyše. (A keby nenasledoval víkend, chcela by som ďalší a ďalší deň nepracovania.) Lebo naozaj radšej nebudem môcť vyjsť z domu, ako by som mala pracovať. Potom v pondelok to na mňa celé spadne, pričom budem mať oveľa menšiu toleranciu na požiadavky od druhých ľudí, ako pred PNkou. Katastrofa na obzore a včera mi normálne prišlo jemne mdlo, keď som na to pomyslela.

Prestali ste pre mňa existovať. Idea zotrváva, práca stále je, ale netýka sa ma. Nie naozaj. Zvládate to bezo mňa alebo by ste to zvládali lepšie s niekým iným. Ja to nedávam. Potrebujem pomoc. Potrebujem niekoho nového, nepoškvrneného, kto sa naučí všetko, čo ja neviem. Chcem sa sústrediť na iné veci, ktoré si vyžadujú menšiu interakciu s okolím.

Keď som v pohode, pomôžem ochotne, ale keď je toho priveľa, napokon sa niečo vo mne zlomí a poviem, že si musíte poradiť bezo mňa. Na všetko poviem nie a nepohne so mnou nič iné, ako vyhovenie mojim podmienkam. Aspoň si to myslím. Realitu uvidíme.

Nea