Chorá :)

Ja viem, že to teraz bude vyzerať, že som svojich kolegov nechala v štichu naschvál. Ale zdá sa, že to inak neviem.

Naozaj sa necítim zdravá. Naozaj som polovicu dňa preležala v posteli. Naozaj mi je konštantne zima. Naozaj mám zvýšenú teplotu. Naozaj ma škriabe v hrdle. Naozaj ma celú sobotu úplne príšerne bolela hlava. Naozaj som skoro celý víkend prespala. A naozaj sa mi páči, že sa to deje práve teraz.

Moje telo vie, čo nechcem. A keď sa nedá robiť nič iné, dá mi to najavo chorobou. A tým to dá najavo aj všetkým okolo mňa. Nie som šťastná z toho, že si idem do tela pchať ďalšie antibiotiká (ktoré vlastne ani neviem, či vôbec potrebujem). Nie som v pohode s tým, že som zmeškala kamoškinu oslavu, ani nie som rada, že moju mamu trápi, že som chorá. Ale istá časť mňa sa vyžíva v tom, že môžem dni tráviť v posteli. Istá časť mňa miluje, že nemôžem ísť von do tej nechutnej zimy. Istej časti mňa sa páči, že mám ďalší dôkaz o tom, že mi nemôžu byť zverené projekty. Teda, môžu, ak nevadí, že v kritickej chvíli moje telo vypovedá službu.

Je to samozrejme dvojsečná zbraň. Lebo kto chce kolegyňu, ktorá sa na ostatných zdanlivo vykašle vždy, keď ide do tuhého? Ale ja viem pracovať. Na iných veciach. Na veciach, kde nie je potrebnej toľko komunikácie a organizácie. Nie že by som vyslovene nedokázala ostatných organizovať, ale vyčerpáva ma to tak veľmi, že akonáhle sa to skĺbi so studeným počasím, tak to nemá šancu dopadnúť inak ako mojím ochorením.

Že by som s tým mala niečo robiť? Asi hej, ale na isté veci sa podľa mňa človek adaptovať nedokáže.

Nea