Nepotrebné podujatia

Po zopár rokoch, kedy (ak sa konala) som si Bibliotéku nebola ochotná odopriať, som tento rok rada, že sa mi podarilo neísť tam. Aj keď som mala šancu ísť, lebo sa začínala ešte počas pracovného týždňa.

Takisto som nebola na Festivale Káva čaj čokoláda, aj keď som išla okolo neho. Určite zavážilo aj to, že vstupné na obidve akcie bolo tento rok dosť vysoké, ale rada by som verila, že by som sa týchto akcií tento rok nezúčastnila, aj keby sa mi vstup na ne nezdal príliš drahý. (No reálne samozrejme neviem, čo by bolo keby.)

Ale takto. Nikto sa ma nespýtal, či pôjdeme spolu. Nikto neprejavil záujem ísť so mnou, keď som asi pred mesiacom tieto akcie zdieľala na Instagrame. A mňa už nebaví byť tá, čo stále píše ako prvá. Hlavne keď sú to podujatia, o ktorých si myslím, že mi tam vlastne zrejme nebude až tak príjemne. (Priveľa ľudí, chápete.) Áno, mohla by som sa vybrať sama a určite ešte niekedy na nejakú akciu sama pôjdem. Ale akosi som hrdá na to, že som odolala tomu, aby som sa sama vybrala na miesto, kam som už niekoľko rokov chodila iba zo zotrvačnosti.

Tak isto to bolo s tohtoročnými hodami. Síce uznávam, že keby som nebola odcestovaná, zrejme by som na ne aj na Bibliotéku bola zavítala, ale dobre pre mňa, že som si akurát na tie víkendy naplánovala výlety. Úplne nevedome. A najlepšie je potom zistenie, že byť na tých akciách mi v podstate vôbec nechýba. S hodami som bola dokonca naozaj rada, že som sa ich nezúčastnila, s Bibliotékou ešte uvidíme, či budem ľutovať.

Celkovo by som chcela vynechávať viac podujatí, na ktoré som si počas predošlých zhruba desiatich rokov zvykla. Chcela by som ich nahradiť inými. Takými, čo by mi aj niečo dali. Len zatiaľ neviem, ktoré to sú.

Nea