Hnusná

Reálne cítim, že som na ľudí zlá. Odporná, hnusná, zvaľujúca na nich vinu, presúvajúca na nich zodpovednosť a svoju frustráciu. A prečo? Lebo mám stressssss. Snažím sa naplniť priveľa očakávaní druhých. (Čítaj: blíži sa mi deadline.)

Nemám rada deadliny. Väčšinou ani žiadne nemusím dodržiavať, väčšinou si iba tak robím čokoľvek, čo uznám za vhodné, svojím tempom. Tak keď príde niečo, čo treba spraviť do nejakého konkrétneho termínu, mám nervy. Napriek tomu, že to vyzerá, že to úplne v pohode stihnem. Napriek tomu, že mám pomoc a ochotu druhých. Napriek tomu, že aj oni toho majú veľa a nesprávajú sa tak hnusne ako ja.

Hľadám veci, na ktoré by som mohla byť naštvaná. Veci, nad ktorými by som inokedy mávla rukou, ma privádzajú do nepríčetnosti. Za chvíľu príde moment, kedy budem útočiť na neživé predmety a kričať na ne. Aby som si vybila svoju zlosť, ktorej existencia ani nedáva zmysel. Jasné, buď nepríjemná, lebo musíš niečo splniť do istého stanoveného dátumu. Mať tak tvoje problémy.

Ja sa proste fakt nechápem. Mám takú malú rezistenciu, takú nízku toleranciu nepríjemnosti. A pritom je to celé iba o tom, ako sa k tomu postavím. Ako na to zareagujem. Keď v sobotu nešiel vlak z Viedne vtedy, keď mal, mohla som si kľudne niekam sadnúť a prečkať tú hodinu a pol v teple, namiesto mrznutia a mrzutenia na nástupišti. Mohla som si povedať, veď príde ďalší, aj keby ten pôvodný nakoniec predsalen dorazil. Z Viedne chodia vlaky tak často, že keď jeden mešká viac ako pol hodinu, je skoro jasné, že ho zrušia a pôjde až ten nasledujúci. Aj tak som s kolíziou, ktorej dôsledkom bola asi na trištvrte hodinu vyradená viedenská vlaková doprava, nemohla nič spraviť. Ale mohla som zmeniť svoju reakciu. No nespravila som to. Tak mám teraz zážitok v zmysle mrzla som hodinu a pol na stanici, pričom pri každom ozname o zvýšení meškania som čakala, že sa stane zázrak a vlak príde. Ale ten o 18:45 neprišiel. Dorazil až ten plánovaný na 19:45 aj to asi o 10 minút neskôr. Mohla som si ušetriť nervy, ale nie, mám teraz menšiu dôveru vo vlaky a ešte aj doznievajúcu zlú náladu, ktorá sa premieta do môjho celkového správania.

Už aby som dopísala, čo treba a bola som niekde inde. Všetkým vlakom dovtedy posielam pozitívnu energiu, aby ma znova tak skoro nesklamali. Vďaka.

Nea