Spať

Keď sa PMS snúbi so začiatkom pravých jesenných dní, nemôže to dopadnúť dobre. Tobôž nie v nedeľu večer.

Som unavená. Strašne. Ale cez voľné dni neviem vyspávať. Vtedy chcem byť aktívna, vypadnúť z domu, lebo môžem. Nemusím ísť na TO miesto. Ale môžem ísť na hociktoré iné v tomto meste. (Alebo poblíž neho.) Nechcem teraz plytvať voľným časom na celodenné povaľovanie sa. Ale myslím, že aj ten čas príde. Keď už bude vonku neznesiteľná zima, nákupné centrá preplnené neznesiteľným počtom ľudí a bude sa stmievať o štvrtej. Potom ma o siedmej večer nájdeš spať. Až do siedmej ráno na druhý deň.

Čo iné sa dá robiť? Nič už moju pozornosť nedokáže udržať natoľko, aby som pri tom vydržala dlhšie ako pol hodinu. A to je potom iba stále prepínanie sa medzi čítaním, pozeraním, scrollovaním a jedením. Lepšie je spať. Akurát som potom nekonečne unavená, nesústredená, nevrlá, rozhodená. Nechcem to neznášať, ale nedokážem si pomôcť. Aj keď okolnosti sú iba zámienka na moju zlú náladu. Proste som iba nespokojná so svojím životom. Ako veľa iných ľudí. Ale vďačná za posteľ, v ktorej môžem tráviť čas.

Poprosím uspávaciu látku do žily, a keby to bolo čo i len trochu možné, tak spánok bez snov. Vďaka.

Nea