Peniaze

Míňam neprimerane veľa peňazí. Neprimerane tomu, čo všetko za mňa platí a kupuje niekto iný. Neprimerane tomu, čo už mám zaplatené. A zhoršuje sa to.

V júli som minula z výplaty toľko, že mi zostalo 200€. V auguste mi zostalo menej, v septembri som bola v mínuse a za október som v ešte väčšom mínuse. Asi za to do istej miery môže terapia, možno aj to, že sa menia ročné obdobia a mám pocit, že si zase raz potrebujem vymeniť všetko oblečenie, ktoré mám. Lebo to spred roka mi nie je dobré. Lebo som pribrala. Lebo tie rifle, ktoré som si horko-ťažko minulý rok zohnala, som síce, na svoje veľké prekvapenie, zapla, ale skoro som chytila úzkostný záchvat z toho, aké sú mi úzke. (Heh.) Ako ich cítim na celých svojich nohách. Takže zostávam pri teplákoch. Alebo šatách a sukniach s legínami. V ničom inom ma neuvidíte. Na rifle som zanevrela.

Stále potrebujem mať niečo nové. Stále potrebujem niečo robiť. Stále potrebujem niekam chodiť. Nedokážem sa sústrediť na prácu. Chcem byť niekde inde. V snoch, vymyslenej realite, ktorá mi nemôže ublížiť. Aj keď sa nikde nič nedeje, aj keď sa toho deje príliš. Robím zle sebe aj svojej peňaženke, svojej mysli, svojmu telu. Hlavne svojmu telu. Stravou, nehýbaním sa, čítaním v divných polohách, stresom, prejedaním sa, nekontrolovateľným uhýbaním. Nevážim sa, lebo keby som videla to číslo, začnem sa nenávidieť. Alebo si ešte viac ubližovať.

Posunul sa čas, tak je skôr tma. Už o tretej je tak, ako bolo o štvrtej, to znamená nula denného svetla pre mňa. Ráno tma, poobede tma a najsvetlejšia časť dňa strávená v práci. Neviem, ako som toto vždy doteraz vydržala. Veď je to nehumánne, žiť v takejto depresívnej situácii. Alebo je to o tom, čo si z toho spravíš ty. Ak vládzeš.

Peniaze boli, sú a snáď budú. Neviem, čo so sebou, lebo akonáhle sa chcem obmedzovať, vytýčiť si nejaké mantinely, vydrží mi to tak deň, a potom mám pocit, že si to musím kompenzovať. Tak kompenzujem. Príliš.

Bojím sa, že sa moje predstavy dostanú na okraj mojej reality. Zároveň po tom túžim. Bojím sa, že nebudem schopná fungovať, že sa stratím vo vlastných spomienlach. Zároveň to chcem. Bojím sa, že všetci na mňa zanevrú a nikto ma už nikdy nebude na nič potrebovať. Zároveň si to prajem.

Dávaj si pozor na priania, lebo sa ti môžu splniť.

Nea