Nesprávny čas

Na jednej strane fakt nechcem ďalšie jazvy, na strane druhej... It's tempting, man.

Plačem, keď v seriáloch a filmoch vidím, ako sa alkoholik vráti k pitiu, drogovo závislý k drogám, človek s PPP k nejedeniu, prejedaniu sa či vracaniu. Láme mi to srdce, pretože všetci vieme, že niet úniku. Niet úniku pred vlastnou hlavou, ktorá to vyžaduje. Prečo teraz? Dobrá otázka.

Na povrch možno idú vyplávať veci, ktoré by mohli ovplyvniť moje každodenné fungovanie. Ja viem, možno a mohli a keď na to budem myslieť, bude to určite pravdepodobnejšie. Ale nedokážem tie myšlienky zastaviť. Je mi z nich ťažko. Bojím sa, že budem musieť vysvetľovať svoju nefunkčnosť. Bojím sa, že budem úplne mimo, neschopná myslieť. Bojím sa, že sa to zhorší natoľko, že to nebudem vedieť ovládať. Cieľom nie je strata kontroly, ale naopak, jej nadobudnutie. No čo keď sa to nepodarí? Čo ak bude kontrola stratená a nebudeme vedieť, ako ju prinavrátiť počas vyhradeného času? Budem rozdrbaná ďalšie dva týždne, neschopná práce? Nie, vďaka.

Možno teda EMDR odmietnem. Nateraz. Fakt nie je dobrý čas. Lenže čo iné? Nemôžeme si do jari dať pauzu? Aj keď, teraz je presne to obdobie, kedy by sa mi zišlo mať miesto na vyrozprávanie sa. No nie na riešenie tráum. Traumy počkajú. Zatiaľ sa budú vynárať nekontrolovateľne, v každodennej realite ako duchovia, ktorým sme však schopní povedať "Nie dnes." A oni na chvíľu odpália a dajú pokoj.

Z dlhodobého hľadiska takto nemôžem fungovať. No asi sme začali neskoro. Nenašli sme gro, nestihli sme sa k nemu dostať skôr, ako sa nároky na mňa preklopili do projektovej roviny. Smola. Nabudúce to snáď dáme.

Nea