Nerealita

Keď som bola v Poprade, hovorila som si, že toto snáď ani nie je reálne. Nemala som pocit, že by mohlo byť. Nie preto, že by to bolo super alebo, naopak, úplne hrozné, ale jednoducho preto, že to bolo na inom mieste, ako som zvyknutá byť.

To isté sa mi deje všade inde mimo Bratislavy. Som tam fyzicky, ale akoby tomu nedokážem uveriť. Viem, že je to iba na pár dní, občas iba na niekoľko hodín a akoby som si nechcela príliš zvykať. Ani si nezvyknem. Chodím síce po tých istých trasách, ktoré zrazu poznám, ale je to ako vo sne. Nemám pocit, že je to realita. Je to niečo mimo, nejaký kus času a priestoru niekde inde, kde je všetko inak. Nemusím myslieť na prácu, na ľudí v nej. Mám úplne iné povinnosti a starosti ako vo všedné dni. Úplne iné priority. Akoby to bol iný život. A namiesto užívania si ho, sa iba snažím toho čo najviac prejsť. Zostávať neustále v pohybe, ísť hentam a onam, pofotiť všetko, čo sa dá, niektoré veci aj dvakrát. Chodiť krížom-krážom, obísť túto budovu z jednej aj z druhej strany. Ešte suvenír a rýchlo na izbu, lebo sa stmieva. A neradno byť v cudzom meste sama vonku, keď je tma.

Nenechávam si priestor na naozajstné prežívanie. Nič si neužívam, akoby ani nič nezažívam, len to nechávam cez seba prejsť. Deje sa to popri mne, pomimo mňa, nie mne ako takej. Je to vedľa, mimotelovo, nie vnútri. Nepreniká to ku mne, tie miesta, tie krásy, tie momenty. Potom o nich hovorím a mám pocit, že rozprávam o niečom, čo sa mi stalo strašne dávno. Bola som tam uplynulý víkend, pred mesiacom alebo pred rokom? Zážitky z miest sa zdajú byť rovnako vzdialené ako miesta samotné. Neprístupné. Stratené.

A neviem, čo s tým. Neviem, ako naozaj prežívať, ako si dovoliť byť v prítomnosti. Mám pocit, že sa stále skrývam. Mám pocit, že sa všetko deje v hmle, za neodhrnuteľným závesom. Je to tak blízko a predsa tak ďaleko. Je to na dosah ruky, ale vzdialené celé svetelné roky.

Chodím na terapiu, aby som sa dokázala otvoriť. Aby som vedela znova vnímať. Aj keď si nepamätám čas, kedy bolo niečo príliš inak ako je teraz.

Nea