Dovolenka
Idem na miesto, kde som už bola. A dúfam, že ma to donúti trochu relaxovať. Dúfam, že ma to donúti splašene nepobehovať hore-dole s úmyslom vidieť toho čo najviac. Dúfam, že ma to donúti neobjavovať, nefotiť, nezdieľať v reálnom čase. Dúfam, že ma to donúti užívať si prítomný okamih.
Beriem dve knihy, mám stiahnuté dva diely podcastov, vyšla nová séria Sex Education, ktorej 4 hodinové diely ma ešte čakajú. Samozrejme, že je toho na tri a pol dňa priveľa. I'm setting myself up to fail. A netuším, kde a čo budem jesť. To je dosť veľká diera v mojom pláne. Skončím na pečive z najbližších potravín a budem večne hladná. A vôbec si neoddýchnem. Rozhodne nie tak, ako som si predstavovala.
Nebudem schopná ležať v posteli tak dlho, ako by som chcela. Nepôjdem do aquaparku toľkokrát, ako by som rada išla. Neviditeľná sila ma bude ťahať na nové, nepreskúmané miesta, hovoriť, musíš ísť tam a tam, inak tento výlet nemá zmysel. Ale mal to byť predsa viac relax. Chorvátsko nevyšlo, tak aspoň dovolenka na Slovensku by mohla. Netreba stále niečo objavovať, na to, aby sa o nej na konci dalo povedať, že bola dobrá.
Som rozpoltená. Teda, teraz unavená, takže oddych sa mi zdá reálny, ale poznám sa. Akonáhle zo mňa opadne cestovná únava, už budem hľadať, kam by som zašla. Nechala som si do hlavy nacpať priveľa miest, na ktoré by som podľa kolegov mala ísť. (Snažila som sa nepočúvať, ale niečo predsalen prešlo skrz moje mentálnu stenu.) Tam je toto a hentam tamto a všetko je to krásne a prečo nechceš chodiť na túry a prečo bývaš v Poprade a nie niekde viac v srdci Tatier?
Lebo som nechcela ísť na výlet, ale chcela som si konečne oddýchnuť.
Nea