Preč

Vieš, čo neznášam? Keď ani v deň, keď mám dovolenku, nedokážem len tak ležať v posteli a čítať si, ale robím si ďalšie a ďalšie plány.

Je to únavné. V deň dovolenky úplne v pohode vstanem o šiestej s úsmevom na tvári, zvešiam, upracem kuchyňu, uvarím si čaj, upečiem lievance. V deň, keď mám pracovať, som zase schopná vstať až o ôsmej, lebo sa vyhýbam realite. Takto predsa nemôžem fungovať navždy.

Idem si dať vytrhnúť zub múdrosti a tak trochu dúfam, že mi z toho kvapne týždeň PNky. Je mi jedno, že budem týždeň zatvorená doma, ja len chcem mať pokoj od práce a nemať pocit, že musím niečo robiť, niekam ísť, nejako si užívať voľný čas. Ten zub reálne treba vytrhnúť, lebo je v ňom kaz a spôsobuje mi nepríjemnosti, ale hádaj, kedy najväčšie? Keď som v strese. A ten sa deje hlavne v pracovných dňoch. Počas dovolenky som si skoro ani neuvedomovala, že je s ním niečo v neporiadku, ale deň pred tým, keď som tak veľmi nechcela riešiť pracovné veci, som si necítila polovicu tváre. Haluz, ako dokáže telo dať najavo, keď je duša nespokojná.

Strašne sa toho vytrhnutia bojím, aj keď všetci hovoria, že veď to bude v pohode, a potom rob toto a toto a bude to fajn. Ale stále nejaká časť mňa hovorí, že to neprežijem.

Nea